Vianočné sviatky  sú sviatok rodiny, keď sa každý, kto len môže, usiluje byť doma, v kruhu svojich najbližších. Je to sviatok darčekov, sviatok detí, sviatok svetla, vianočných kolied, vianočných piesní, aj pradávnych zvykov. Toto všetko môžeme a mali by sme prežívať vo vzájomnej láske.

Uvedomujeme si zároveň, že podstata Vianoc je hlbšie než všetko toto. Všetky uvedené znaky Vianoc získavajú svoje opravdivé bohatstvo až vtedy, keď sú preniknuté tým podstatným. O tomto podstatnom chceme dnes hovoriť. To podstatné a rozhodujúce, to je to dieťa v Betleheme, ktoré prišlo na tento svet. Ježiš vstúpil do sveta, v ktorom boli prejavy dobra, ale aj zla. A aj dnes je tomu tak. Pekne nám to podáva dnešné evanjelium. (porov.: Mt. 2, 13-23)

Keď uprostred zlého sveta nachádzal prejavy čistej lásky, radoval sa z nich a takých ľudí označil za šťastných. Aj dnes má zo všetkých takýchto ľudí radosť. Sú to ľudia, ktorí nasledujú jeho život. V ľudských srdciach sa nachádzajú prejavy dobra, lásky, spravodlivosti. On to dobre vidí a mali by sme sa naučiť objavovať a vidieť to aj my. Z médií sa dozvedáme predovšetkým o tom, čo je zlé. Dobro nepôsobí tak senzačne. A predsa práve tie prejavy dobra sú svetlé body a znamenia nádeje.

Pripomeňme si aspoň niečo z čoho má radosť Ježiš, ktorý sa narodil v Betleheme. Sú to manželstvá a rodiny, ktoré žijú v pokoji, porozumení. Ľudia, ktorí pomáhajú druhým. Tí, ktorí sa starajú o chorých. Ľudia, ktorí do nepokojných vzťahov vnášajú pokoj. Tí, ktorí sa nepomstia, ale odpúšťajú, hoci to nie je ľahké. Takíto ľudia sú podľa jeho slov „soľou zeme a svetlom sveta“. Aj v tejto našej sviatočnej atmosfére pozerá na nás. Pod jeho pohľadom by sme si mali odpovedať na otázku: Patrím aj ja medzi tých, ktorí Kristovi spôsobujú radosť? Za všetko pekné, čo v sebe objavíme, by sme mali Pánu Bohu ďakovať. Ale určite nájdeme v sebe aj dosť dôvodov na otázku: Čo sa v mojom živote a správaní musí zmeniť, aby Kristus mohol mať zo mňa radosť?

To dobro, ktoré okolo seba a v sebe objavíme, nám nesmie zatvoriť oči pred skutočnosťou, že vo svete, do ktorého vstúpil Ježiš Kristus, bolo a stále je mnoho zla. Náš svet nebol a nie je taký, aký má byť podľa Božej normy. Je to svet, v ktorom je veľmi mnoho prejavov sebectva, egoizmu, egocentrizmu, pýchy, arogancie, ľahostajnosti, bezohľadnosti, klamstva, podvodu, nevery, pomstychtivosti, cynizmu, pretvárky, pokrytectva, násilia, barbarstva, brutality, teroru … Za každým z týchto slov sa skrýva rozsiahly svet zla. Žijeme v takomto nenormálnom svete. Sme zároveň obeťami, ale aj spolutvorcami tohto nenormálneho sveta. Do tohto nenormálneho sveta vstúpil ako jediná plne normálna bytosť Ježiš Kristus.

K zmene života volá ľudí nielen tichým, nenápadným hlasom, ale aj svojím hnevom. Hnevom, ktorým chce otriasť spiace svedomia. Evanjeliá hovoria jasnou rečou o jeho hneve.

Hneval sa na tých, ktorí arogantne sledovali a sledujú svoje záujmy bez ohľadu na to, že v ich stopách je plač, slzy, utrpenie. Hneval a hnevá sa na tých, ktorí maskou zbožnosti zakrývali a zakrývajú svoje skutočné zlé úmysly. Hnevá sa na tých, ktorí pre chvíľkovú rozkoš rozbíjajú manželstvá. Hnevá sa na tých, ktorí spôsobujú deťom akékoľvek krivdy. Hnevá sa na tých, ktorí privedú dieťa na svet a potom sa oň nestarajú. Hnevá sa na tých, ktorí deti zvádzajú na zlé cesty, keď im ukazujú zlé, deštruktívne správania – v časopisoch, televízii a podobne.

Pri pozornom čítaní evanjelií objavíme mnoho ďalších vecí, ktoré i dnes vyvolávajú jeho hnev. Ako budeme reagovať na slová o jeho hneve? Užitočná reakcia na slová o jeho hneve spočíva v tom, že si položíme otázku: Na čo všetko v mojom živote sa Spasiteľ hnevá? K akým zmenám ma svojím hnevom chce priviesť? Lebo aj jeho hnev je skrytým prejavom jeho lásky, jeho záujmu o nás.

Vstup Ježiša Krista do sveta je prejavom Božej lásky. Božia láska nie je slabošská, ale múdra a tvorivá. Až keď toto pochopíme a Božej láske dovolíme, aby sa uplatnila v našom živote – až vtedy budú naše Vianoce opravdivé. Takéto Vianoce prajem sebe i vám všetkým, bratia a sestry. Amen.