Bratia a sestry!

Kňaz, ktorý pred niekoľkými rokmi spravil anketu o kňazskom povolaní medzi viacerými kňazmi, uverejnil viacero odpovedí. Jeden z nich napísal toto: „Keď moja mama čakala šieste dieťa, svokra jej radila, aby išla na potrat. Namiesto toho mama prišla na spoveď a kňaz jej povedal, aby dieťa obetovala Bohu. To dieťa som ja. Pri spätnom pohľade na svoj život vnímam, že mama mala veľký vplyv na moje povolanie. Často, keď som ju videl s ružencom v ruke, smerovali moje myšlienky k Bohu. Ona bola tá, ktorá ma privádzala do kostola, hovorila mi o Bohu a učila ma modliť sa. Neskôr, keď som bol už školák, pamätám si môj údiv nad kňazom z rodnej farnosti, ako sa milo dokázal rozprávať s deťmi a mládežou. V štvrtej triede som sa stal miništrantom. Kňaz ma učil čítať Sväté písmo a mnoho hovoril o kňazstve. Myslím, že už vtedy som cítil, akú životnú cestu si vyberiem. Keď som bol starší, stal som sa lektorom a rád som čítal v kostole. V druhej triede gymnázia, po prázdninovej mariánskej obnove, prišlo rozhodnutie stať sa kňazom.“

Matka obyčajne stojí na začiatku mnohých dôležitých udalostí v živote svojho dieťaťa. Ona počuje jeho prvé slová, ktoré sú najčastejšie „mama“ a trpezlivo ho učí ďalšie. Ona je tá, ktorá ho vedie za ruku k prvým neistým krokom. Pomáha mu písať prvé písmená, krivé a ešte ťažko čitateľné. Ona je svedkom prvých dní dieťaťa v škole. Prvá sa dozvedá o jeho chorobe, starostiach i radostiach. Je dôverníčkou mladíckych tajomstiev a často ako prvá stojí pri povolaní dieťaťa. Od nej tak mnoho závisí – prvé reakcie, slová vysvetlenia, komentáre, úsmev či súhlas, môžu rozhodným spôsobom zmeniť smer života jej detí.

Na takéto špecifické prvenstvo Márie v Cirkvi upozornil aj kardinál Štefan Wyszyński, keď napísal: „Nedivme sa Cirkvi, že všetko začína od Najsvätejšej Matky, tak to predsa začal sám Boh.“

Mária je tiež príkladom najsprávnejšieho vykonania nových diel, ku ktorým nás Boh povoláva. Človek sa rád angažuje a „jeho vlastná úloha“ sa mu zdá tá najdôležitejšia. Je mu ťažké podriadiť sa novým návrhom a výzvam, lebo je zameraný iba na realizáciu svojich vlastných záujmov, plánov a cieľov. Často siaha po nesprávnej veci a niekedy musí prejsť mnoho rokov, aby pochopil, že sa zbytočne trápil nad nesplnenými želaniami. Až vtedy vidí, akým správnym riadením Božej prozreteľnosti viedol jeho povolanie.

Mária prijala a vždy si zachovala otvorený postoj voči Božím návrhom a výzvam. Podujala sa na spoluprácu s ním. Mala úmysel konať dobro zapojením sa do Božieho plánu a nie nanucovaním svojej vôle.

„Hľa, služobnica Pána“ sú slová, ktoré začínajú jej spoluprácu s Bohom. A nikdy na tieto slová nezabudla, ale ich pretransformovala do konkrétneho života. Nenariekala a nepreklínala osud, ale žila v tichu a verná slovám, ktoré vyslovila pri zvestovaní v Nazarete. Odpoveď, ktorú Mária dala Bohu, určite nebola ľahká. Mala však svoj prameň v silnej viere a stala sa vzorom jedinej možnej odpovede, akú človek môže dať Stvoriteľovi. Pochopila darovanú milosť, že skrze ňu Boh chce vykonať veľké veci. Súhlasila, aby sa stala nástrojom každého dobra.

Pápež František v jednej zo svojich homílii hovorí, že tak ako v minulosti, aj dnes Boh neustále hľadá mužov a ženy schopných uveriť, spomínať a cítiť sa súčasťou jeho ľudu, aby spolupracovali s kreativitou Ducha Svätého. Boh naďalej prechádza našimi štvrťami a ulicami, zachádza na každé miesto a hľadá srdcia schopné počuť jeho pozvanie a dať mu stelesnenie tu a teraz. Parafrázujúc sv. Ambróza v jeho komentári k tomuto úryvku evanjelia môžeme povedať, že Boh naďalej hľadá srdcia ako to Máriino, ochotné uveriť aj za tých najneobvyklejších okolností. Nech v nás Pán rozhojní takúto vieru a nádej.

Bratia a sestry, Máriina odpoveď – „Hľa, služobnica Pána“ – ktorou začala jej spolupráca s Bohom, nech je aj pre nás pozvaním do každodennej spolupráce s ním. Aj my sme povolaní stať sa tvorcami dobra v tomto svete a tak mu prinášať živého Krista.