Bratia a sestry,
dnešná prvá pôstna nedeľa má viacero pomenovaní. Nazývame ju Nedeľou ortodoxie alebo Nedeľou o úcte ikon.
O akej ortodoxii tu hovoríme? Slovom ortodoxia označujeme pravú vieru, pravdivé uctievanie Boha. Ortodoxia, ktorú slávime túto nedeľu, je všeobecnou, pretože ju vyznávala celá Kristova cirkev v prvých storočiach v boji proti heréze ikonoborectva. Preto je Nedeľa ortodoxie – inými nazývaná aj Nedeľa pravoslávia – sviatkom celej Cirkvi, východnej i západnej. Je radostnou oslavou víťazstva nad ikonoborectvom a inými bludnými náukami.
Nedeľu ortodoxie nariadil sláviť snem v Konštantínopole v roku 842. Cieľom tohto sviatku je uctiť si a pokloniť sa ikonám Ježiša Krista, Bohorodičky a svätých. Prvý sviatok ortodoxie sa slávil po odsúdení ikonoborectva v prvú nedeľu Veľkého pôstu v roku 842. Preto sa táto nedeľa zaužívala a ustanovila ako Nedeľa o úcte ikon, hoci sviatok nemá nič spoločné s Veľkým pôstom.
Pozrime sa teraz bližšie na to, čo je ikonoborectvo a čo bolo príčinou ustanovenia Nedele pravoslávia.
Ako dobre vieme, v byzantskej cirkvi majú veriaci veľkú úctu k ikonám, hlavne k ikone Ježiša Krista, Panne Márii, anjelov a svätých. Ikonám, podobne ako svätým ostatkom, vzdáva cirkev veľkú úctu.
Ikony sa vo východnej cirkvi uctievali až do čias byzantského cisára Leva III. (r. 717-741), ktorý zakázal ich uctievanie pod vplyvom dvoch biskupov. Označil to za modloslužbu. Následne nariadil odstrániť ikonu Ježiša Krista, ktorá bola na bráne vchodu do jeho paláca. A dekrétom z roku 730 zakázal uctievanie ikon v celej ríši. Týmto jeho rozhodnutím sa začína v byzantskej cirkvi dlhá, bolestivá a krvavá „vojna“ proti ikonám, známa pod názvom ikonoborectvo. Trvala vyše sto rokov, ale nakoniec skončila triumfom úcty ikon.
Cisársky dekrét nariaďoval ikony ničiť, páliť a ich obrancov väzniť, posielať do vyhnanstva a aj mučiť. Nakoľko patriarcha sv. German I. (r. 713-730) nechcel podpísať tento cisársky dekrét proti ikonám, cisár ho odstránil a za patriarchu si dosadil jemu poslušného Anastázia (r. 730-754). Rímski pápeži, najprv Gregor II. (r. 715-731) a neskôr Gregor III. (r. 731-741), písali cisárovi protestné listy a na svojich rímskych synodách odsudzovali „vojnu“ proti ikonám.
Cisár Konštantín V. (r. 771-775), ďalej pokračoval v boji proti ikonoborectvu. Chcel, aby úctu svätých ikon cirkev úradne odsúdila. Kvôli tomu zvolal v roku 754 do Konštantínopolu biskupov na snem, ktorý pod jeho nátlakom zakázal uctievanie ikon.
Neskôr, za panovania cisárovny Ireny, prichádza povolenie k uctievaniu ikon. Cisárovna v roku 784 odstránila z úradu ikonoboreckého patriarchu Pavla a na jeho miesto nariadila vybrať Tarasia (r. 784-806). On, so schválením Ireny a apoštolského stolca, zvolal v roku 787 snem do Nicey. Tento snem je známy v cirkvi ako Siedmy všeobecný snem.
A preto v bohoslužobných textoch dnešnej nedele slávi cirkev víťazstvo a úctu k ikonám a tých, ktorí sa zasadili za ich uctievanie.
Spomínaný snem v Nicey si zobral za základ pre dogmatické vysvetlenie úcty svätých ikon náuku sv. Jána Damaského. Snem jasne rozlišuje medzi adoráciou (po grécky „latria“), ktorá patrí jedine Bohu a úctou (po grécky „dulia“), ktorú vzdávame Bohorodičke, anjelom a svätým. Tento snem učí, že ikony sú zobrazením viditeľných symbolov neviditeľných osôb, ktorým vzdávame úctu. Úctou ikon si neuctievame papier, plátno, drevo, z ktorých je ikona vyrobená, ale uctievame si osoby, ktoré tieto ikony zobrazujú. Uctievanie ikon snem postavil na roveň s uctievaním evanjelia, kríža a ostatkov svätých.
Avšak na začiatku 9. storočia (r. 813-820) prichádza nové prenasledovanie úcty k ikonám a trvá až do roku 842. V tomto roku cisárovná Teodora povoľuje úctu ikon a odstraňuje ikonoboreckého patriarchu Jána VII., na miesto ktorého ustanovuje Metoda I. (r. 842-846). Patriarcha Metod I., ktorý bol sám prenasledovaný a mučený kvôli uctievaniu ikon, zvoláva do Konštantínopolu synodu, ktorá definitívne obnovuje úctu ikon. Toto konečné víťazstvo, známe ako „triumf ortodoxie“, cirkev oslavuje v Nedeľu prvého pôstu, čiže v dnešnú nedeľu.