Bratia a sestry!

Slová odpustenie, pôst, poklad a srdce nám v dnešnú poslednú nedeľu pred Veľkým pôstom, predkladá evanjelista Matúš. Zamyslíme sa nad ich obsahom.

Odpustenie: Ak chceme nastúpiť na cestu pôstu, v prvom rade musíme poprosiť Boha o odpustenie svojich hriechov a zároveň odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Ako dobre vieme, na záver večierne v dnešnú Syropôstnu nedeľu sa koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia. Preto sa táto nedeľa volá aj Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej mníšskej praxe, keď mnísi odchádzali na celý pôst do púšte. Ich odchod pripomínal aj vyhnanie z raja. Tento znak vzájomného zmierenia medzi sebou navzájom vystihuje podstatu odpustenia previnení, ktoré máme jeden voči druhému, aby aj nám boli odpustené naše hriechy tak, ako sa o to modlíme v modlitbe Otče náš: “a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“.

Postoj vzájomného zmierenia nás hlbšie vovádza do pravdy o sebe samom a je zároveň možnosťou v pokore sa skloniť a prosiť o odpustenie, uvedomujúc si svoje vlastné hriechy a slabosti. Ak chcem, aby mne bolo odpustené, potrebujem aj ja odpustiť tomu, kto mi ublížil. Iba tak môžem začať konať pravé pokánie, ku ktorému nás pozýva Boh práve v období pôstu.

Pôst: Podľa dekrétu z roku 1969 sa počas pôstu máme zdržiavať od mäsa, hlučných zábav a na začiatku pôstu od mäsa, mlieka,  a vajec. Avšak neostaňme iba pri tom, ale príjmime tento čas ako čas obrátenia a slobody. Aj samotného Ježiša viedol Duch Svätý na púšť, aby sa tam podrobil skúške slobody. On bude pred nami a s nami celých štyridsať dní.

Nech je pôst pre nás aj časom na zastavenie sa v modlitbe. Ježiš nám dnes hovorí: „Nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia“ (Mt 6,16). Nech skôr vidno na tvárach radosť, nech je cítiť vôňu slobody a nech sa otvárame láske, ktorá robí všetko novým. Táto zmena nech sa deje u všetkých kresťanov.

Poklad: Obdobie pôstu je aj časom, ktorý nás vedie k tomu, aby sme uvažovali – nad prioritami svojho života, nad tým, čo obstojí a čo obstáť nemôže, a čo je naším pokladom. Čas pôstu, do ktorého vstúpujeme, pred nás kladie závažnú otázku: Kde chceš, aby bolo tvoje srdce? Môže byť pre srdce kresťana – jeho bytosť ako takú – azda lepšie miesto, než pri samotnom Bohu v nebi? Na prvých stránkach Svätého písma čítame o tom, že Boh stvoril človeka, aby mal s ním spoločenstvo – vzťah lásky – Boh s človekom a človek s Bohom. Naše miesto je teda pri Bohu, nie ďaleko od Neho, či bez Boha. Toto bol prvotný Boží stvoriteľský a dobrý plán.

A to istý čas aj platilo, až kým to niekomu nezačalo vadiť. On (zlý) sa postaral o to, aby táto harmónia vzťahu na úrovni Boh – človek a človek – Boh viac nefungovala. Nuž a potom ako prví ľudia upadli do hriechu, ich srdce i miesto zrazu bolo inde. Ale už aj vtedy, keď Boh nad prvými ľuďmi a nad hadom – pokušiteľom vyniesil svoj verdikt, vo svojej láske k človeku pripravuje plán pre návrat ľudského srdca k sebe. Je to plán spásy a záchrany hriešneho ľudského srdca.

Pôst – nech nie je pre nás iba časom obmedzovania sa v stravovacích návykoch, či zábavách. Čas pôstu, do ktorého vstupujeme, nás pozýva k väčšiemu a pravému pokladu, ktorý si máme zhromažďovať v nebi. Je to poklad viery a dôvery v Boha. Poklad pokory a bázne pred Bohom. Poklad poslušnosti voči Bohu a lásky k nemu i k blížnemu. Poklad odpustenia, zmilovania sa nad druhým, tolerancie a vďačnosti. Je to poklad, ktorý nám otvára brány večnosti. Poklad, ktorý pretrvá naveky.

Drahí bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby počas tohto pôstneho obdobia naše srdcia boli na strane Boha. Toho, ktorý nám život nielen daroval, ale ho aj udržiava. Pôstom vyznávame, že nežijeme iba z pozemského chleba, ale predovšetkým z toho, čo nám Boh bez akýchkoľvek našich zásluh daruje. To znamená, že žijeme v prvom rade z Jeho lásky, odpustenia našich vín a z nádeje večného života. Žijeme, lebo to On sám tak chce. On je náš poklad, ktorého sa má držať naše srdce.

Prajem si, aby čas pôstu, ktorý z Božej milosti smieme nanovo prežívať, nám dopomohol k tomu, aby sme viac, ako po pozemských pokladoch, túžili po večných – nebeských.  „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt. 6, 21)