Bratia a sestry,

vieme, že Boh nám rád odpúšťa hriechy, ak ho o to prosíme skrze úprimnú ľútosť a sv. spoveď.

Ale v dobe “Starého zákona“ to tak nebolo. V mestách stáli synagógy, kde sa každú sobotu schádzali ľudia na čítaní Písma, vyučovaní a výklade. Nekonala sa však vtedy žiadna sviatosť zmierenia. Ak nejaký človek chcel, aby mu boli odpustené hriechy, vzal obetné zviera, šiel do jeruzalemského chrámu a tam požiadal kňazov, aby za neho priniesli Bohu obetu. Potom kňaz zobral zviera, obetoval ho Bohu a následne dotyčnému oznámil, že obeť bola prijatá a jemu Boh odpustil hriechy. Jedine tak bolo možné dosiahnuť odpustenie a iba cez kňazov v Jeruzalemskom chráme mohli ľudia prijať správu, že hriechy sú im odpustené.

A tu prichádza Pán Ježiš, ktorý hovorí ochrnutému: „odpúšťajú sa ti hriechy“. Boli to slová, ktoré nikdy predtým žiaden človek nevyslovil. Aj kňazi boli iba oznamovatelia Božieho odpustenia na základe prinesenej obety. To boli slová, ktoré patrili do úst jedine Bohu. Farizeji, ktorí to počuli, ostali úplne šokovaní. Zdalo sa im nehorázne, čo si to Ježiš z Nazareta dovoľuje. Mali pocit, že týmto už prekročil všetky hranice.

Neraz počuli, že Ježiš nerešpektuje ich príkazy a zákazy, čo v nich vyvolávalo dojem, že sa príliš vyvyšuje nad zákon. No teraz – keď povedal chorému, že sa mu odpúšťajú hriechy – to už farizeji nemohli prijať. Podľa nich to bolo rúhanie, pretože sa Ježiš vyvyšuje až na samého Boha a koná skutky i hovorí slová, ktoré môže robiť a hovoriť iba Boh. Vzbĺkol v nich hnev.

Ježiš dobre vedel, pretože videl do ich sŕdc, že mu vytýkajú práve jeho slová o odpustení. Preto im povedal: „Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?“ (Mk 2,9)

Pre človeka je oboje rovnako ťažké, ale pre Ježiša nie. My nemôžeme slovom uzdraviť ochrnutého a ani nemôžeme povedať, že sa mu odpúšťajú hriechy. Pán Ježiš však môže obidvoje a aj nám to ukázal. Práve preto vzápätí prikázal ochrnutému: „vstaň a choď“. A on skutočne vstal a šiel.

Ježiš urobil tento skutok, aby nám ukázal, že On – Boh, má moc odpúšťať hriechy a, že je to rovnaký dar pre ľudí, ako dar zdravia. Mnohí ľudia sú fyzicky zdraví, ale trpia zármutkom, výčitkami svedomia, či pocitom vlastnej hriešnosti, malosti a bezmocnosti. Možno je veľa ľudí zdravých telom, ale ubolených srdcom. Ježiš nám jasne ukázal, že on lieči nielen telo, ale aj dušu.

O ochrnutom človeku nevieme vôbec nič. Možno aj on trpel bolesťami srdca a Ježiš usúdil, že ten muž potrebuje viac odpustenie, ako zdravé nohy. A možno by mu k šťastnému životu stačilo odpustenie hriechov, no Ježiš mu, vo svojej láske, daroval aj zdravie tela.

V každom čase, aj dnes, znovu a znovu páchame hriechy, ktoré nás odsudzujú na smrť. A bolo by to s nami veľmi zle, keby nám ich Boh neodpustil. On je však milostivý a milosrdný. Stačí prísť za ním s úprimnou ľútosťou k sviatosti zmierenia, alebo ho úprimne prosiť a on nám ochotne, zas a znova, odpusti.