Toto evanjelium hovorí o poslednom súde, a o tom, v čom bude tento súd spočívať. Sú to známe slová: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“

Tu v chráme často vidím, že sa asi do neba chystáme, že chceme úspešne prejsť tým Božím súdom. Často a dlho tu kľačíme so zopnutými rukami a modlíme sa poctivo časoslov, ružence a všetky možné pobožnosti, pri liturgii sa snažíme pekne spievať, alebo kričať, podľa toho, komu to ako ide.

No mňa pri tom niekedy napadne, či nás toto dostane do neba, či s týmto prejdeme Božím súdom, či toto bude stačiť.

Evanjelium hovorí veľmi jasne a presne, čo sa od nás bude pri poslednom súde vyžadovať:
„Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste, bol som nahý a zaodeli ste ma,“ atď.

Tieto slová hovoria o viere, ktorá je prakticky žitá a nie prejavovaná iba a len náboženským kultom, náboženskými úkonmi.

Lebo zbytočne tu budeme hodiny kľačať pred bohostánkom, keď nechceme odpustiť susedovi, ktorý nás urazil!

Zbytočne budeme konzumovať tonu prosfor každý rok, keď sa neprestaneme ohovárať a klamať!

Zbytočne budeme žmoliť v rukách ružence, ak nedokážeme človeku, ktorý nás nenávidí, povedať s láskou: „brat, sestra“ a podľa toho sa k nemu aj správať!

Náboženský kult je síce nevyhnutný pre stretnutie s Pánom, no ak tento kult nevyústi do skutočne praktického života, je to iba mŕtve, prázdne a trápne divadlo. A len Pán Boh vie, koľkokrát sme tu urobili z týchto svätých liturgii iba to prázdne a trápne divadlo, keď sme si popri všetkom tom spievaní, kľačaní a vstávaní neotvorili srdce pre lásku, ktorá sa nám chcela dať v Eucharistii! Možno sme si vtedy mysleli, že oslavujeme Boha, no keď sme len pár minút po svätom prijímaní povedali o niekom na ulici, že je chobot, že je taký a taký, vtedy sme Ježiša neoslavovali, ale len urážali!

Lebo, ak sa raz vo večnosti postavíme pred Božiu tvár, Ježiš sa nás nebude pýtať, ako často sme chodili na svätú liturgii – omšu, koľko svätých prijímaní sme prijali, ani koľko ružencov sme sa pomodlili, ale položí nám iba jedinú otázku:

„Ako ste ma popri všetkých vašich modlitbách, milovali v svojich blížnych?!“