Drahí bratia a sestry!
Keď sa dnes schádzame v tomto chráme, stojí pred nami obraz Krista Kráľa. Možno si poviete, že v gréckokatolíckom kalendári tento sviatok pripadá na koniec októbra, zatiaľ čo rímskokatolícka Cirkev ho slávi dnes. No v našom chráme, kde vedľa seba kľačia gréckokatolíci, rímskokatolíci i bratia a sestry z evanjelických cirkví, nejde o dátum v kalendári. Ide o spoločné vyznanie viery, ktoré nás spája naprieč tradíciami i zmiešanými rodinami. Nad každým národom, vládou a každým ľudským životom stojí jediný zvrchovaný Pán dejín.
Keď pápež Pius XI. pred sto rokmi ustanovil tento sviatok, Európa sa spamätávala z veľkej vojny a na obzore sa už črtali totalitné ideológie, ktoré chceli Boha vyhnať z verejného života a nahradiť ho kultom štátu či vodcu. My na Slovensku máme s týmto pokušením historickú skúsenosť. Dnes, uprostred rozdelenej spoločnosti a napätej politickej situácie v našej krajine, znova vidíme, aké krehké je dielo slobody a spravodlivosti, keď sa stratí bázeň pred Bohom.
Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, ako povedal Pán rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Práve preto však predstavuje najvyššie meradlo, ktorým sa musia merať všetky pozemské kráľovstvá, štáty i inštitúcie.
V čom spočíva táto výzva pre nás dnes?
V tom, že právo sa nesmie stať slúžkou mocných. Už starí myslitelia vedeli, že štát bez spravodlivosti nie je ničím iným než organizovanou skupinou zločincov. Keď sa v spoločnosti začne ohýbať právo v prospech vplyvných, otriasajú sa samotné základy právneho štátu. S pokorou a bolesťou však musíme dodať, že tohto pokušenia nie je ušetrená ani samotná Cirkev. Ak sa právo a pravda ohýbajú za dverami štátnych úradov alebo cirkevných inštitúcií, zrádzame tým samého Krista, ktorý je Kráľom pravdy.
Ďalšia výzva spočíva v tom, že moc je zverená služba, nie korisť. V kresťanskej tradícii sa panovník pomazával nie preto, aby si krajinu podmanil, ale aby niesol kríž zodpovednosti za najslabších. Dôstojnosť každého štátu sa meria tým, ako chráni chudobných, rodiny, chorých a tých, ktorí nemajú vplyvných zástancov. Kde sa moc odtrhne od súcitu a služby, tam sa mení na svojvôľu.
Pravda je základ pokoja. Vo verejnom priestore dnes často víťazí hlasný krik, polopravdy a rozdeľovanie ľudí na nepriateľské tábory. Kristus však nevládne manipuláciou ani strachom. Kresťan je povolaný brániť pravdu aj vtedy, keď to nie je populárne, pretože len pravda dokáže uzdraviť zranenú spoločnosť.
A nakoniec v tom, že je tu aj svedomie slobodného občana. Nežijeme v teokracii, ale v slobodnom štáte, za ktorého podobu nesieme spoluzodpovednosť všetci. Naša viera sa nesmie uzavrieť do súkromia sakristie. Ak chceme, aby v tejto krajine zavládol pokoj, musíme začať od vlastnej statočnosti – nenechať sa kúpiť, nepodľahnúť nenávisti a modliť sa za múdrosť pre tých, ktorí spravujú veci verejné.
Drahí bratia a sestry, dejiny nás učia, že všetky pozemské tróny, parlamenty i mocenské systémy sú len dočasné. Jediný trón, ktorý pretrvá veky, je Kristov kríž – trón obetavej lásky, z ktorého prúdi odpustenie i spravodlivosť.
Prosme dnes Krista Kráľa, aby daroval predstaviteľom Slovenskej republiky i predstaveným našej Cirkví múdrosť, pokoru a úctu k pravde a právu. A nám všetkým nech dá silu, aby sme v našich rodinách, vo farnosti a verejnom živote boli vernými svedkami jeho kráľovstva.
Sláva Isusu Christu!