Drahí bratia a sestry!
Pri vstupe do ambulancie, na mestský či farský úrad, ale aj na iné úrady a inštitúcie si môžeme všimnúť na dverách vyvesené úradne hodiny. Tam nás informujú o čase, kedy sú nám k dispozícii. A ak prídeme po uplynutí týchto termínov, väčšinou nás už neošetria a nevybavia. Musíme prísť inokedy, alebo si osobne dohodnúť stretnutie.
Po prečítaní dnešného úryvku z evanjelia podľa Marka, by sme mohli Ježiša definovať slovom slúžiaci. A naozaj všetky štyri evanjelia nám predstavujú Ježiša ako toho, ktorý slúži. A pri pohľade na slúžiaceho Krista sa aj my dnes zamyslíme nad našou službou druhým – kde a komu slúžime a zároveň, kto slúži nám.
Väčšinou máme radi, keď sme obsluhovaní, keď nám iní posluhujú. Cítime sa vtedy nielen príjemne, ale aj dôležito. Sme radi, keď sme v spoločenskom rebríčku vysoko, keď si nás ostatní vážia, sme pre nich dôležití alebo z nás majú aj strach. Sme radi, keď máme moc nad inými a môžeme o nich rozhodovať.
Ak takto pristupujeme k ľuďom, tak potom sme ďaleko od Ježišovej požiadavky. On na tento svet prišiel s jasným cieľom: slúžiť Bohu a ľuďom. Nehľadal svoj prospech, záujmy, prestíž, slávu, postavenie v spoločnosti a česť. Napĺňala ho služba ostatným. Preto dobrovoľne pomáhal chorým a trpiacim, ktorí vždy stoja na konci záujmu spoločnosti.
Nemal problém sadnúť si za jeden stôl s vyberačmi daní a hriešnikmi – teda ľuďmi, ktorí v dobrej spoločnosti nemali práve tie najlepšie referencie. Zakaždým, keď k nemu niekto prišiel, bol pripravený pomôcť, vypočuť, poradiť, poučiť, či uzdraviť. Obrazne povedané, nemal na dverách vyvesené úradné hodiny. Nikomu nedal pocítiť, že je rušený, že niekto prišiel nevhod. Naopak!
Akú lekciu služby tým dáva Ježiš človeku v dnešnej dobe? K akému postoju nás pozýva?
Pozvanie k službe predstavuje jednu zvláštnosť, ktorej máme venovať pozornosť. Slúžiť znamená starať sa o druhých. Nemyslím tu iba na chudobných, či opustených. Boli by sme prekvapení, koľko aj bohatých ľudí potrebuje našu pomoc. Pretože sú to tiež osoby z mäsa a kostí, ktorí strádajú v iných oblastiach a boria so s ťažkosťami života, či svojou bolestnou minulosťou. Sú tu aj naši blízki, spolupracovníci, kolegovia, alebo známi. Všetci si musíme dnes uvedomiť, že kresťanským povolaním sme volaní ku službe a podnecovaní Ježišom ujímať sa jedni druhých z lásky.
Žiaľ, koľkokrát nenachádzame postoj služby v našich inštitúciách – Cirkvi, farnostiach, či rodinách. Nevytvára to veľmi pekný obraz, keď v cirkevných inštitúciách, v diecéze a vo farnostiach stretávame ľudí, ktorí hľadajú iba vlastné záujmy a nie službu a lásku. Toto je to, o čom nám Ježiš hovorí v evanjeliu: nehľadať vlastný záujem, nerobiť veci „na oplátku“ – slúžiť iba tým, ktorí mne dobre robia, alebo kde niečo získam.
Drahí bratia a sestry, v úvodných riadkoch som povedal, že život Ježiša Krista môžeme opísať slovom slúžiaci. Kiežby sa aj naše farské spoločenstvo dalo definovať ako slúžiace a aby sa tento postoj stal aj našim mottom a životným krédom.