„… choďte a odviažte ich …“
Bratia a sestry!
Žil raz jeden veľký marxista, ktorý sa veľmi rúhal Bohu. Jedného dňa držal v ruke Sväté písmo a povedal: „Za 15 rokov bude táto kniha pochovaná.“ Ale my dobre vieme, že ten marxista sa mýlil. Sväté písmo je stále najviac tlačenou a prekladanou knihou na celom svete a je zapísaná aj v Guinessovej knihe rekordov. Áno, aj takto veľmi sa ľudia môžu mýliť.
Dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína slávny Ježišov vstup do Jeruzalemu. A pri tejto príležitosti by som chcel pripomenúť dve Ježišove slová z evanjelia Matúša. Ježiš hovorí: “Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! (Mt 21, 2).“ Tu chcem pripomenúť iba to, že toto je úloha Cirkvi a poslanie kresťanstva. To je úloha nás všetkých.
Koľkí ľudia žijú tak, že ani nevedia kam patria. A koľkí sa dnes dajú ľahko zmanipulovať. Aj za čias Krista to bolo podobne. Z čítania evanjelií poznáme, ako reagoval zástup ľudí v Jeruzaleme na prichádzajúceho Ježiša: „Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Por.: Mt 21, 7 – 10;)
Zástupy volali “Hosanna”, aby o niekoľko dní tí istí ľudia kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ V Markovom evanjeliu čítame: „Veľkňazi však poštvali zástup, aby si žiadal prepustiť radšej Barabáša. Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: „Čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov?“ Vtedy znovu zvolali: „Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „A čo zlé urobil?“ Oni však ešte hlasnejšie kričali: „Ukrižuj ho!“ (Mk 15, 11 – 14) To znamená, že títo ľudia nemali svoje vlastné presvedčenie. Šli s davom.
A ako je to s nami? Máme svoje presvedčenie alebo sme len zmietaní okolnosťami ako ten dav? Keď bude v móde vyznávať Krista, tak ho budeme aj my vyznávať? A keď všetci okolo nás budú kričať ukrižuj ho, tak sa pridáme k nim aj my? Človek musí mať svoje presvedčenie, za ktorým si stojí. Nemôžeme byť ako trstina, ktorá sa kolíše tak, ako fúka vietor.
Dnešné evanjelium nás posiela ako svedkov, vyznávačov Ježiša Krista: ´Choďte, rozviažte ľuďom ich putá! Rozviažte ľuďom všetko, čo ich drží!´ Veľa ľudí žije v trápení a smútku. Tie putá ich zväzujú. A Pán nás dnes posiela: „Choďte a odviažte ich!“ Poslúchneme ho, alebo budeme len počúvať? Kňaz káže a my chodíme do kostola a počúvame. Počúvanie kázne je zaiste osožné. Ale čo od nás v skutočnosti Boh chce? Aby sme iba počúvali? Áno, ale rovnako tak chce, aby sme to počuté aj žili a podľa toho konali.
Aj dnes si Boh praje, aby sme šli pomáhať ľuďom a povedali im, že je tu východisko z ich otroctva. Je tu sloboda a Boh, ktorý má moc rozviazať akéhokoľvek otroctvo. Pomôžme im! Ukážme im Krista – lásku a nie iba zákon, prikázania, pravidla, ktoré mnoho kresťanov vníma ako „priviazanú guľu“ na nohe. Mnohí ľudia dnes žije bez nádeje. Chodia týmto svetom, ale už nežijú, len živoria. Keby sme im priniesli lásku, nádej a perspektívu večného života, aj ich život by sa určite zmenil. V kresťanstve máme niečo tak ohromné a jedinečné, že si to snáď ani neuvedomujeme. Máme evanjelium o Kristovi, láske, odpustení a večnom živote.
V prečítanom evanjeliu sme počuli: „A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje.“ Ako človeka, kresťana a kňaza ma zakaždým dojíma to, že Pán Ježiš potreboval do svojej služby osliatko. Nezahanbuje nás to? My predsa nie sme osliatka. Sme ľudia, ktorým Boh vdýchol ducha. Dal nám rozum a schopnosť myslieť. Sme niečo viac ako tie zvieratká, ktoré mu vtedy slúžili. Pán Boh i dnes potrebuje každého z nás. A ide už len o to, či mu chceme slúžiť.
Máme len jeden život a ten život môžeme darovať Bohu. No rovnako tak môžeme povedať: „Nie, Bože! Ja ti ho nedám. Dám ho radšej tomuto svetu.“ Áno, aj takto sa môžeme rozhodnúť. Každý je slobodný a v tejto slobode môže robiť svoje rozhodnutia. Boh nás necháva robiť slobodné rozhodnutia. Využime túto Bohom darovanú slobodu a vyznajme: „budeme slúžiť tebe, Bože“.
Bratia a sestry, Boh nás potrebuje na tomto svete do svojej služby. Chceme? Môžeme povedať áno a rovnako môže byť naša odpoveď aj nie. Čo mu odpovieme?