Bratia a sestry!
Na úvod môjho príhovoru by som sa vás rád opýtal humornú otázku, či viete, ktorí športovci sú najsvätejší? Sú to vraj cyklisti, pretože sa neustále starajú o svoje duše (na bicykli). Je to síce žart, ale zároveň vyjadruje hlbokú pravdu, že aj my sa máme neustále starať o svoju dušu. No nie o tú, ktorú máme v pneumatike svojho auta či bicykla, ale o tú, ktorá je súčasťou našej osobnosti, nášho Ja. O nesmrteľnú dušu.
Ježiš nám v dnešnom evanjeliu naznačuje správny spôsob, ako žiť: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“
V jeden starej knihe sa dočítame príbeh o bohatej pani, ktorá zomrela. Príbuzní ju však neoplakávali, ale tešili sa, že konečne budú bohatými dedičmi. Medzi príbuznými sa predsa našiel niekto, kto za ňou úprimne smútil. Bolo to chudobné dievčatko z inej rodiny, ktoré malo túto pani veľmi rado. Často sa stretávali a trávili spolu čas. Ona tiež niečo zdedila. Ostal jej starý drevený kríž, ktorý nikto nechcel, pretože každý túžil po peniazoch. Aj keď jej sa z dedičstva ušlo najmenej, bola veľmi šťastná, že bude mať pri sebe niečo, čo patrilo tejto vzácnej pani.
Dievča so slzami v očiach vzalo kríž ako dar a každý deň sa pred ním modlilo za svoju zosnulú. Raz, pri čistení kríža zbadala, že sa z neho odlomil kúsok dreva. Pozorne sa naň zahľadela a zistila, že kríž je zo zlata. Priniesla ho k odborníkovi a ten posúdil, že pod starým drevom je zlatý kríž nesmiernej hodnoty, oveľa väčšej, než bolo celé dedičstvo.
Možno sa aj my pozeráme na kríž ako na kus dreva či železa, ako na kus nábytku, ktorý sme zdedili po našich predkoch. Avšak kríž, pre nás veriacich, má neopísateľnú hodnotu. Hodnotu večného života.
Ak chceme vidieť v kríži hodnotu večného života, musíme sa naň dívať iným, hlbším, duchovným pohľadom – nezostaňme len pri vonkajšom, plytkom pozeraní. Ak vidím v kríži iba utrpenie, tak sa na kríž pozerám povrchne, pretože kríž je symbol spásy, nekonečnej lásky Boha k človeku. Ak však chcem okúsiť z tejto lásky, potrebujem hlboko v srdci objať kríž – Krista.
Tento Kristov kríž nás všetkých pozýva k tomu, aby sme neostali iba pri povrchnom a pozemskom živote, ale upreli svoj pohľad hlbšie. Dívali sa na život – utrpenie či bolesti, ktoré prináša, ale aj radosti, šťastie či samotné bohatstvo, štedrosť – ako na príležitosti hľadať a objavovať Boha v našom živote. Aby sme mali pohľad neustále upretý na cieľ a aby sme žili s vedomím, že sme milovaní a spasení Kristom.
Keď sa obzrieme vôkol seba, všade vidíme kríže – na kostolných vežiach, v kostoloch, v izbe nad dverami, na retiazke, alebo pri cestách. Pri pohľade naň, si vždy spomeňme, že on nám poukazuje na ten najväčší poklad – Krista. Jemu nech patrí prvé miesto v našom srdci a všetko ostatné bohatstvo nech užívame do takej miery, aby nám pomáhalo k spáse.
Pápež František hovorí, že „nedávame niekedy hmotné statky na prvé miesto, na to miesto kde by mal byť len “ON” -“PÁN”? Nevenujeme viac času zháňaním majetku, financií ako by sme mali? Doba je rýchla, nechceme zaostávať, nechceme byť poslednými. Ale zabúdame, že všetko čo máme, naše talenty, naše dary sú od Pána. Nezabudnime preto, že na prvom mieste je Pán, ktorý nám dáva silu prekonávať každodenné ťažkosti.“
Na záver poviem ešte krátky, humorný príbeh, zo života manželov.
Manželka prišla za manželom v pondelok ráno po návrate z víkendovej duchovnej obnovy a pobozkala ho. Ten sa na ňu prekvapenie pozrel, pretože toto nikdy nerobila. Keď to zopakovala aj v utorok, manžel sa jej opýtal: „Čo ste to na tých duchovných cvičeniach robili?“ Odpovedala: „Jeden prednášajúci nám poradil, aby sme pre pokoj v duši každé ráno pobozkali svoj kríž.“