Ku koncu uplynulého storočia otriasla ľuďmi tragická katastrofa osobnej lode, ktorá plávala blízko pobrežia Atlantiku. V istom momente vypukol na lodi požiar. Rozšíril sa tak rýchlo, že po niekoľkých minútach celá loď bola v plameňoch a začala sa topiť. Ľudia plávajúci na lodi hynuli v plameňoch, alebo sa topili vo vode.
Medzi tými, ktorým sa podarilo zachrániť z tejto katastrofy, bola mladá dievčina. Keď počula krik: požiar, požiar! Rýchlo vybehla na palubu a v jednom momente pochopila, že alebo skočí do vody, alebo zahynie v plameňoch. Rýchlo vytiahla z vrecka ruženec, na moment pokľakla a zašepkala Zdravas Mária, ovinula si ružencom pravú ruku a skočila do vody. Niekoľko hodín bojovala, aby sa udržala na povrchu. Po dlhých hodinách smrteľného boja ju nakoniec vylovila loď vyslaná na záchranu. Polomŕtva od zimy i nadľudského úsilia, stále držala v ruke to, čo jej zostalo z ruženca. Mnoho z neho bolo zničené a roztrhané. Krížik bol skoro vbitý do jej dlane. Keď už mohla hovoriť, povedala: „Bola by som sa vzdala mnoho ráz, keby som neverila v pomoc Božej Matky. Modlila som sa celý ten čas a dôverovala som, že Mária mi pomôže“.
Drahí veriaci, život je takým rozbúreným morom pre mnohých z nás. Robíme všetko, čo len môžeme, by sme sa neutopili, aby sme sa udržali na jeho povrchu. Tak mnoho ráz silné vlny chorôb, starostí, nedorozumení a neúspechov nás sťahujú do priepasti znechutenia i zúfalstva. Vtedy nás napadá pokušenie, aby sme sa poddali a vzdali sa ďalších zápasov.
Podobne ako tá statočná dievčina musíme vtedy pamätať, že nie sme sami; že je ktosi, kto chce a môže nám pomôcť. To je Mária, Matka Božieho Syna i naša Matka.
Zhromaždili sme sa dnes v chráme, aby sme sa radovali a tešili zo sviatku uspenia. Kresťanská tradícia siahajúce do apoštolských čias, hlásala, že „Mária zomrela obklopená Apoštolmi a bola uložená do hrobu. Keď neskôr jej hrob otvorili, ukázalo sa, že jej telo bolo vzaté do neba“.
Ježiš nechcel, aby Jeho Matka bola hoci len jednu sekundu poškvrnená akýmkoľvek hriechom. Preto ju obdaroval privilégiom Nepoškvrneného Počatia. Tiež nechcel, aby nepoškvrnené telo Jeho Matky podľahlo po smrti skaze, tak ako sa to deje s každým ľudským telom. Preto Mária s dušou i telom bola vzatá do neba.
Uspenie Márie bolo a je pre nás mimoriadne dôležitou i radostnou udalosťou. Totiž vo chvíli jej uspenia sme získali v nebi mocnú Pomocnicu a Orodovníčku. Stačí sa oddať do jej starostlivosti, stačí ju prosiť o orodovanie, Kristus jej Syn, nedokáže nič odmietnuť svojej Matke.
Špeciálnu starostlivosť Márie o nás potvrdzujú dejiny mnohých pokolení, krajín či národov. Mariánske svätyne rozsiate po celom svete tvoria akoby živý ruženec jej duchovnej materskej starostlivosti o svoje deti. Ako každá matka sa teší z našich víťazstiev i úspechov, a smúti nad neúspechmi spôsobenými bratskými spormi a vášňami. Ako Matka, ktorá nás miluje a Pomocnica, ktorá podporuje svoje deti v každej potrebe. Robí to tým viac, nie sú jej cudzie utrpenia, starosti i námahy ľudského života. Ona vie, aké ťažké môžu byť kríže i nešťastia. Ona poznala horkú chuť ľudských sĺz. Vždy teda môžeme ísť k nej, aby sme sa podelili s našimi radosťami i smútkami, istí, že nás pochopí a nám pomôže.
Uspenie Márie je pre nás aj zárukou, že i my dosiahneme nebo. Tým viac, že nás tam čaká milujúca Božia Matka. Preto môžeme aj dnes s nádejou zabiehať myšlienkami do toho dňa, keď sami prekročíme brány neba a privíta nás Kristus, Mária, anjeli, svätí a predovšetkým naši milovaní blízki, ktorí nás na ceste do neba predišli.
Každý z nás má v nebi kohosi, koho by chcel veľmi stretnúť. Niektorí z nás majú mnoho takých ľudí. Čím máme viac rokov, tým máme viac blízkych a milovaných, priateľov i známych, ktorí odišli pred nami, čakajú, aby nás vo chvíli smrti privítali v nebi.
Keď sa dnes radujeme zo slávy a povýšenia Márie, súčasne obnovme naše pobožnosti k nej. Modlime sa často ruženec, prosme ju, aby sa starala o nás a podporovala nás „teraz i v hodinu smrti našej“. Modlime sa moleben k nej. Putujme do jej svätýň, oddávajme do jej materskej ochrany i naše farnosti, vlasť i seba samých. Ona dnes na nás pozerá s láskou a teší sa, že sme sa zhromaždili tu v chráme, aby sme sa radovali z jej sviatku. Odovzdajme sa teda jej materskému srdcu, ktoré je naplnené láskou.