Musím sa priznať, že medzi najťažšie okamihy môjho kňazského pôsobenia patria stretnutia s rodičmi, ktorí sa trápia pre svoje deti. Nech už ide o zdravotné problémy, poruchy správania alebo o rôzne poblúdenia v živote, vždy je tu bolesť v srdci rodiča, ktorý si mnohokrát nevie dať rady.
Táto skúsenosť je len málokomu neznáma a preto sa dokážeme ľahko vžiť do rozpoloženia úbohého otca, ktorý v dnešnom evanjeliu hľadal pomoc pre svojho syna.
Nemôžeme presne povedať, čo tomuto chlapcovi bolo. Nie je pre nás dôležité pátrať po príčinách jeho stavu. Skôr sa skúsme sústrediť na jeho otca. Istotne trpel a bál sa o svoje dieťa. Túžil, aby bol jeho syn zdravý. S veľkou pravdepodobnosťou navštívili všetkých dostupných lekárov. Dokonca aj apoštoli skúšali chlapca uzdraviť, no neuspeli. Keď nič nepomohlo, prišiel bezradný otec k Ježišovi. Jeho nádej musela byť skúšaná až do krajnosti… A až keď prišiel Ježiš, dochádza k uzdraveniu.
Postoj tohto rodiča, ktorý veľmi trpel v dnešnom evanjeliu pre svoje dieťa, sa tak stáva povzbudením pre všetkých rodičov, ktorí sa trápia kvôli svojim deťom. Je to povzbudenie pre chvíle, kedy si uvedomia, že už urobili všetko, čo bolo v ich silách a ich nádej sa upiera už len k dobrému Spasiteľovi. A takýto postoj viery vždy prinesie svoje ovocie.
Istý slovenský misionár, ktorý pôsobí na Ukrajine, sa podelil so svojimi skúsenosťami a nasledujúca je z tých, ktoré jasne dosvedčujú, že Boh dá odpoveď, ak k nemu voláme so skrúšeným srdcom:
Prišla za mnou istá žena. V srdci mala veľkú bolesť. Syn jej odišiel za prácou a už 6 mesiacov o ňom nemala správu. Pýtala sa ma: „Povedzte mi, žije môj syn?“ Bolo mi ťažko. Čo som mal povedať tejto žene: „Vari som ja Boh?“ To som nemohol urobiť. Tak som jej povedal: „Boh vie, čo je s vaším synom. Budeme sa modliť a on dá odpoveď. Ale pomôžte mi, pomôžte mi modliť sa.“
Povzbudil som ju, aby sa modlila srdcom, aby otvorila svoje srdce Ježišovi a ukázala svoju bolesť. A aby prosila od Pána odpoveď. Modlili sme sa a ona sa vrátila domov. O niekoľko dní prišla celá natešená, aby sa poďakovala.
Zvestovala mi, že hneď na druhý deň, mala telefonát. Volal jej syn, že je v poriadku, aby sa o neho nebála a že sa čoskoro vráti.
Boh vie, čo je s našimi deťmi. Veď ich prijal vo sviatosti krstu i za svoje deti. Je ťažko predstaviteľné, že by s nami nezdieľal rodičovskú bolesť, nech už ide o zdravotné problémy, poruchy v správaní alebo o rôzne poblúdenia v živote detí… Možno, že sa nám niekedy zdá, že na jeho zásah musíme dlho čakať. Boh však určite nemá v úmysle nás trápiť. Možno len s uzdravením našich detí, chce uzdraviť i naše duše tým, že ich pohne k hlbšej a vytrvalejšej viere.
Nech nás toto naše spoločné uvažovanie nad dnešným evanjeliom povzbudí ku každodennej modlitbe – plnej viery – za naše deti, krstné deti, vnúčatá, aby ich Spasiteľ uzdravil z každej telesnej i duchovnej choroby a upevnil ich v dobrom prežívaní ich života.