Pekný príklad odpustenia nepriateľovi nachádzame v Knihe Samuela. Dávidovi dal osud do rúk kráľa Šaula, ktorý ho nenávidel. Mnohokrát sa ho usiloval zabiť. Jednej noci počas prenasledovania Dávida Šaul zaspal na púšti medzi svojimi žoldniermi. Dávid sa potichu zakrádal do jeho tábora a vzal kopiju kráľa. Neposlúcha však svojho spoločníka, ktorý mu radí, aby zabil spiaceho Šaula a oslobodil sa navždy od nepriateľa. Hovorí, že by bolo nečestné pozbaviť života kohosi, koho si Boh vybral na kráľa a pomazal rukami proroka Samuela.

V Starom Zákone nechýbajú slová povzbudenia k odpusteniu nepriateľom, zvlášť tým, ktorí patrili k tomu istému izraelskému ľudu. Sú tam aj výpovede odporúčajúce toleranciu voči cudzincom. Avšak všeobecný postoj ľudí Starého Zákona to je postoj iba spravodlivosti voči nepriateľským národom a ľuďom. V jeho mene používajú zákon odvety. Zdá sa im, že spravodlivosť si vyžaduje, že ak niekomu nepriateľ uťal ruku alebo vylúpil oko, tak treba aj jemu urobiť to isté.

Nielen dávnym Izraelitom, ale i mnohým súčasným ľuďom, nevylučujúc kresťanov, evanjeliová náuka o odpúšťaní a milosrdenstve sa zdá príliš ťažká, ba dokonca neprijateľná.

Jeden z kňazov odporúča svojmu farníkovi, aby sa pomodlil za suseda, ktorý mu spôsobil krivdu. Po istom čase ho stretáva a znovu sa ho pýta: Už sa nehneváš na svojho suseda a pomodlil si sa za neho? – Určite, že som sa pomodlil – zaznela odpoveď. – Ale o čo si prosil pre neho v modlitbe? – Aby mu Boh urobil to isté, čo on mne.

Ten muž, hoci pokrstený a chodil na sv. Liturgie, ešte žil podľa ducha Starého Zákona, podľa ducha spravodlivosti a odvety. Tomuto druhu kresťanov sv. Hieronym adresuje tieto slová: „Mnohí, keď hodnotia Božie prikázania podľa svojej hlúposti, považujú ich za nemožné a hovoria: k čnostnému životu stačí, aby som sa zbavil nenávisti, ale milovať ich, to je príkaz nad ľudské sily“. Doplňme na tomto mieste sv. Hieronyma: „nad ľudské sily“ ponechané sami na seba a pozbavené Božej pomoci.

Sv. Ján Pavol II., ktorý denne žil lásku k Bohu i blížnemu, dal nám pekný príklad odpustenia, keď bol poranený atentátnikom Alim Agčom. Ťažko ranený pápež, keď ležal v nemocnici, povedal pár dní po atentáte: „Bratovi, ktorý zaútočil na moje srdce, odpúšťam z celého srdca“. O niekoľko rokov neskôr išiel do väzenia, aby v rozhovore medzi štyrmi očami potvrdil túto dobroprajnosť a odpustenie.

Obdivujeme náuku Krista o láska k nepriateľom. Radi počúvame v kostole svedectvá o odpustení nepriateľom. Potom sa vraciame domov a tam je oveľa ťažšie použiť túto náuku v živote. Ako často žije v nás, a to dlho, zlostná a namrzená nevôľa, dokonca nie k skutočným nepriateľom, ale k tým, ktorí nám spôsobili drobnú nepríjemnosť či nás urazili hrubším slovom. V bode odpustenia i zabudnutia urážok sme veľmi slabí. Preto, keď prijímame do sŕdc Krista v Eucharistii, budeme Ho prosiť: Pane, Ty si dal ťažké prikázanie lásky k nepriateľom a každodenného odpúšťania urážok, pomáhaj nám, keď ho budeme potrebovať zachovať v praxi.

Prečo svätý pápež Ján Pavol II odpustil atentátnikovi? Lebo Pápež nepočúval médiá, ktoré povzbudzujú k nenávisti a násiliu, ale počúval Ježiša Krista, ktorý v dnešnom Evanjeliu nám až dvakrát povedal: „Milujte svojich nepriateľov, dobre robte tým, ktorí vás nenávidia“.