Milé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, krstní rodičia, príbuzní, drahí bratia a sestry!
Skúste si teraz na chvíľu zatvoriť oči a predstavte si, že ste slepí. Zrazu nič nevidíte, všade okolo vás je len tma. Nevidíte už žiadne veci, nevidíte ani to, čo sa teraz okolo vás deje. Nevidíte ani mňa, čo robím, či stojím, alebo sedím, prípadne sa prechádzam. Vidíte iba tmu a možno troška svetla, počujete môj hlas a možno aj nejaké zvuky. Môžete si teraz znova otvoriť oči a uvedomiť si, čo všetko zrazu vidíte.
Slepota sa nám väčšinou spája s nepríjemnými predstavami. Tma nie je veľmi príjemná a mnohí sa jej aj bojíme, pretože nevieme, či nám nehrozí nebezpečenstvo. Nevidiaci ľudia sa musia spoliehať v mnohom na pomoc iných. Keď sa nemôžu spoľahnúť na vlastný zrak, musia naplno využiť aspoň svoje ostatné zmysly – hmat, čuch, chuť. Často potrebujú pomoc iných.
Existujú však ľudia, ktorí sú slepí od narodenia, ako aj človek z dnešného evanjelia. On nikdy nevidel slnko, stromy, vodu, tvár svojej mamy a otca.Celý život bol v tme. A zrazu uvidel. Určite sa správal podobne, ako aj tento mladý muž v príbehu, ktorý vám teraz porozprávam:
Jedného dňa cestoval vlakom so svojim otcom 21 ročný mladý muž. Díval sa z okna ako malé dieťa, ktoré ide prvýkrát na výlet a radostne kričal a vykrikoval: „Otec, pozri na tie nádherné stromy! A ako utekajú dozadu, to je úžasné! To je neuveriteľné.“ Otec sa iba usmieval a bolo vidieť, že mu šťastím žiari tvár. No mladý pár, ktorý sedel s nimi v kupé, sa na mladého chlapca díval s poľutovaním, opovrhovaním a iba krútil hlavou. Chlapec znova vykríkol: „Otec pozri oblaky utekajú s nami! Otec pozri!“ Táto veta bola už priveľa na mladý pár a tak sa rozhodli, že dohovoria chlapcovmu otcovi. „Pane, prečo nezoberiete syna k nejakému dobrému doktorovi?“ Otec sa usmial a povedal: „Zobral som ho a práve sa vraciame z nemocnice. Môj syn bol slepý od narodenia a dnes vidí svet po prvýkrát. V nemocnici dostal nové oči.“
Mladý muž v príbehu a nevidiaci v dnešnom evanjeliu prvykrát v živote uvideli nádherný svet. No ich slepota nebola len fyzická, hlboko zasahovala aj dušu, pretože žili v neustálej tme – smútku a samote. Milé deti, vy ste vďaka Bohu vidiaci a môžete sa tešiť zo všetkých pekných vecí, ktoré vidíte v tomto svete. No existuje ešte aj iná slepota, duchovná a z tej vás v týchto dňoch Ježiš uzdravuje. Otvára vaše srdce a dušu, aby ste ho viac spoznali, uverili v neho a tešili sa z jeho neustálej prítomnosti. Včera ste vo sviatosti zmierenia vyznali svoje hriechy a vaše srdce je očistené. Dnes prijmete do svojho srdca Ježiša pod spôsobom chleba a vína. Toho Ježiša, ktorý o sebe povedal, že je svetlo sveta. Dnes vás Ježiš pozýva, aby ste ho nasledovali. Ako? Tak, že budete denne posilňovať osobný vzťah s ním cez modlitbu, dobré skutky, čítaním Sv. písma, pravdivým životom a slovom, a hlavne, že budete žiť a konať tak, ako Ježiš. Nezabudnite prichádzať aj častejšie na sv. liturgiu a pristupovať k sv. prijímaniu, aby váš vnútorný zrak bol stále čistejší a jasnejší. Nezostávajte dlho v duchovnej tme, aby ste nestratili v živote ten správny smer, hlbokú radosť a dobro.
Milý rodičia, krstní rodičia a príbuzní, buďte im v tom aj vy takými svetielkami na ceste života. A to tak, že vy sami budete pre nich príkladom dobrého človeka, ktorý žije svoju vieru úprimne a z vnútorného presvedčenia.
