V nemocnici zomieral na rakovinu jedenásťročný chlapec. Okolo nemocničného lôžka bola zhromaždená celá rodina. V istom momente medzi chlapcom a jeho neveriacim otcom začal nasledujúci rozhovor. – Netráp sa drahý – hovoril otec, keď chcel potešiť syna. – Uvidíš, všetko sa skončí dobre. Znovu budeš chodiť do školy a hrať futbal s kolegami. Vtedy chlapec odpovedal: – Otec, ja viem, že zomriem. Nakoniec ja tu nechcem dlhšie byť. Ja verím, že po smrti odídem do neba, kde uvidím Ježiša a veľmi sa na to teším. Tieto slová otriasli týmto neveriacim otcom. Spýtal sa teda so slzami v očiach. – Synku a si si istý, že tam Ježiš bude? – Samozrejme – odpovedalo dieťa. – Lebo kde je Pán Ježiš, tam je nebo.
Bratia a sestry, podobne ako tento statočný chlapec, aj my hlboko veríme v túto radostnú pravdu, ktorú dnes na slávnosť Nanebovstúpenia Pána Ježiša slávime. Kristus vystúpil do neba a v nebi očakáva každého z nás.
Nanebovstúpenie je chvíľou najväčšieho triumfu Krista. Vystúpil do neba nielen ako Boh, ale aj ako človek. Ako Boží Syn prijal ľudské telo, aby v tom tele uskutočnil našu spásu. Poslušný svojmu Otcovi ako Bohočlovek, odvisol na kríži a zakúsil najväčšie poníženie. Teda bolo potrebné, aby ako Bohočlovek zakúsil aj najväčšie povýšenie, aby zasadol v nebi po pravici Otca.
Na Jeho povýšení máme účasť aj my. Ježiš predsa povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). A teda tak, ako Kristus vstal z mŕtvych, aj my vstaneme z mŕtvych. Tak, ako On vystúpil do neba, aj my dosiahneme nebo.
Vďaka nanebovstúpeniu Krista i vďaka tomu, že Ježiš v Evanjeliu nám často sľuboval nebo, náš ľudský život nadobúda veľkú hodnotu a zmysel. Vo svetle tohto faktu nadobúda zmysel aj ľudské utrpenie a smrť. Ak veríme v Krista a poznáme Jeho náuku, nemôžeme sa vyhovárať tak, ako to robia neveriaci ľudia: – Neviem, prečo a pre koho žijem… Neviem, prečo sa musím tu na zemi sužovať a trpieť… Neviem, čo sa stane so mnou po smrti.,,
My, ako veriaci v Krista, vieme všetko, čo nám je potrebné k dobrému a šťastnému životu. Totiž vo chvíli, keď Ježiš prišiel na zem a oznámil svoju Dobrú Novinu, keď zomrel na kríži pre našu spásu, vstal z mŕtvych a vystúpil do neba – všetko sa nám stalo jasné. On nám dôkladne objasnil, pre čo a pre koho žijeme. Povedal, že konečným cieľom nášho života je nebo. Život s Bohom vo večnom šťastí.
Pre neveriacich smrť je koncom všetkého; pre veriacich – je začiatkom nového a lepšieho života. Pre neveriacich smrť je príležitosťou k pocitu beznádeje a zúfalstva; pre veriacich zasa príležitosťou k vyjadreniu hlbokej radosti a nádeje, že tam na druhej strane, v nebi ich čaká čosi mnohonásobne lepšie a krajšie.
Stránky Svätého Písma hovoria o nebi ako o mieste večného šťastia „bez smútku a bolesti, kde nám našu radosť nik nedokáže vziať“ (Jn 16, 22). Mnoho ráz hovoril Kristus o nebi. Povedal dokonca „v dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14, 2). A tiež Apoštol národov sv. Pavol povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (1 Kor 2, 9).
Bratia a sestry, radujme sa teda dnes z celého srdca z Kristovho víťazstva a triumfu a pestujme v našich srdciach pravdu o Jeho nanebovstúpení. Pamätajme, že Jeho víťazstvo je aj našim víťazstvom. Vízia Ježiša vystupujúceho do neba nech nás sprevádza v celom našom živote. Nech nás sprevádza vo chvíľach šťastia i radosti, ale ešte viac vo chvíľach smútku, starostí a ťažkostí. Vo chvíľach, keď sme chorí, keď trpíme, keď prežívame tragické udalosti, keď sa cítime ponížení, ukrivdení a hľadáme spravodlivosť. Nech vždy prebýva v našich srdciach radostná pravda. Tak ako Kristus vstal z mŕtvych – i my vstaneme z mŕtvych. Tak ako On vystúpil do neba – aj my vďaka Kristovi dosiahneme nebo.