Zomrel bohatý Pán. Po smrti sa jeho duša vybrala do neba. Cesta bola dlhá a vyzdobená transparentmi, ktoré oznamovali, čo všetko sa žiada od duše, aby mohla prekročiť brány neba. Duša čítala prvý nápis: „Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5). „To je dobre,“ povie si duša, „pokrstená som bola, mám nádej, že sa dostanem do neba.“

Čítala druhý nápis: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34). „I to je dobre, veď pri všetkom bohatstve, tých mojich krížikov bolo až dosť.“

Ide ďalej a číta: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16, 16). „To je horšie,“ povedala si duša, „bola som pokrstená, ale môj život bol pohanský. V chráme som bola, keď ma krstili, potom keď som bola na prvé sväté prijímanie a potom na sobáš, a to len preto, aby ma neodsudzovali.“ A zase čítala: „A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“ (Mt 18, 17). Tu duša stratila odvahu pokračovať v ceste do neba, vrátila sa späť.

To, čo som povedal, bola iba legenda, ktorá nám hovorí jednu veľkú pravdu, že sú aj takí ľudia, ktorí si namýšľajú, že môžu ísť do neba svojou vlastnou cestou, a pritom môžu mať svoju vlastnú vieru. Robia to, čo sa im len páči. A veria v to, čo sa im hodí, a neveria v to, čo sa im nehodí.

Ale tak nemôže byť. Ježiš prišiel na tento svet, aby nám ukázal cestu, ktorá bezpečne vedie do neba. Tiež nám povedal, v čo máme veriť a čo robiť, aby sme boli spasení. Sám založil Cirkev, ktorá nám pripomína, čo nás naučil. Preto sa veľmi mýli ten, kto povie: „Ja verím v Boha, ale s Cirkvou nechcem mať nič spoločné. Ak máme Krista, máme ho preto, lebo máme Cirkev. Ak niekto opovrhne Cirkvou, opovrhne aj samým Kristom.

Prečo? Pretože Cirkev je Kristus. On a Cirkev sú jedno. Len si spomeňte na Šavla, ktorý zúrivo prenasledoval Cirkev. Čítame: „Ako šiel a blížil sa k Damasku,

zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ: On povedal: Kto si, Pane? A ten: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ?“ (Sk 9, 3-5). Šavol prenasledoval Cirkev a pritom Kristus mu povedal, že prenasleduje jeho. Z toho plynie skutočnosť, že to, čo sa robí Cirkvi, to sa robí aj Kristovi, či je to dobré, alebo zlé.

Cirkev, ktorú založíš Kristus sa podoba na loďku, na ktorej sa máme preplaviť morom do večného života. Ako vieme na lodi sú dvojakí ľudia: cestujúci a personál, ktorý sa stará o cestujúcich. Aby na lodi bol poriadok, musí tam byť len jeden kapitán. Preto, i keď Pán Ježiš mal dvanásť apoštolov, iba jednému z nich zmenil meno a povedal mu:

„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev…“ (Mt 16, 18-19).

Ježiš dal Petrovi všetku moc, aby riadil Kristovu loď – Cirkev. On je viditeľná hlava Kristovej Cirkvi. Ostatní apoštoli rešpektovali Petra ako hlavu Cirkvi.

Báť sa nám treba o seba, aby sme z tejto loďky nevypadli, lebo dnes je mnoho nebezpečenstiev, ktoré nás ohrozujú. Obrazne povedané, k tej Petrovej lodičke, na ktorej sa my vezieme do večnosti, často sa približujú iné lode a svojimi heslami nás lákajú, aby sme prestúpili na ich palubu. Z jednej kričia: „Poď medzi nás, u nás nemusíš chodievať do chrámu, nemusíš sa spovedať, stačí, keď budeš čítať Bibliu a z nej si vyberieš len to, čo sa ti hodí.“

Zase z inej lode počujeme hlas: „Poď medzi nás, u nás je voľnejší život, u nás manželstvo nie je nerozlučné. Nebude sa ti už ľúbiť tvoja žena, pôjdeš za inou, a tak môžeš striedať ženu za ženou.“

Zase z inej volajú: „U nás sa nemusíš báť hriechu, lebo my sa držíme zásady: Len hreš, ale ver, čím viac hrešíš, tým viac ver!“

Zase z inej počujeme: „Poď k nám, lebo u nás platí heslo: Využi svet, nakoľko sa dá využiť!“

Také a podobné hlasy počujeme. Ale Kristus, ktorý nás vykúpil svojou krvou, ku každému volá: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mk 8, 35-37)

Veru, pre každého z nás príde raz chvíľa, že budeme musieť opustiť všetko. Ostane nám iba naša nesmrteľná duša. Ak bude zachránená, všetko bude zachránené, ale ak bude zatratená, všetko bude stratené. Kým sú ľudia mladí a zdraví, zvyčajne sú ľahostajní. Zdravotná sestra hovorí: „Už mnohých som videla zomierať, ale nikdy som nevidela, aby niekto na smrteľnej posteli vystúpil z Cirkvi. Už mnohých som videla, že na smrteľnej posteli sa do Cirkvi vrátili, ak z nej v živote vystúpili.

Pravá Cirkev je tam, kde je Peter. Prosme svätých apoštolov Petra a Pavla, aby nám vyprosili vytrvalosť v pravej Kristovej Cirkvi až do smrti. Nech nás nikto z tejto loďky nezvedie