Milí bratia a sestry!
Vianočnými sviatkami oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Zároveň oslavujeme Boha Otca a ďakujeme mu, že nám poslal svojho Syna v dieťati. Sme dojatí a žasneme nad tým, že Boh sa vzdal svojej slávy a prišiel do nášho sveta.
Upriamme svoj pohľad na Božskú vznešenosť dieťaťa a na jeho kráľovskú hodnosť. V dnešnom evanjeliu čítame o udalostiach, ktoré by sme moderným jazykom nazvali „audiencia u nemluvniatka“. Skláňajú sa pred ním pastieri a vzdelaní mudrci – dnes by sme ich nazvali doktori vied – a svojimi darmi potvrdzujú, že je kráľ a vládca sveta.
Jasličky ukazujú, že Ježiš prišiel pre všetkých – chudobných aj bohatých. Boh sa chce dať poznať každému bez rozdielu – chudobným, vzdelaným, bohatým a aj intelektuálnym špičkám. Svetlo spásy, ktoré zažiarilo v Kristovi, svieti pre každého, či už máme iba základné vzdelanie, alebo akademické tituly. Tak, ako slnko svieti všetkým, tak aj Kristus. Nikoho neodpíšme.
Veľmi dobre vieme, že každý človek je citlivý na iný spôsob Božieho oslovenia. Pastierom Kristovo narodenie oznámili anjeli, mudrcom od východu hviezda. Pán Boh inak oslovuje neučených a inak vzdelancov, no posolstvo spásy zostáva rovnaké: Aj vám sa narodil Pastier pastierov, Kráľ kráľov, Učiteľ učených i neučených.
Vianočnými udalosťami nám Boh hovorí, že mu na nás záleží. A musím povedať, že Boh je veľmi vynaliezavý, keď sa chce dať niekomu poznať, rešpektuje danosti každého. Preto sa i my máme učiť byť Židmi Židom, Grékmi Grékom, deťmi deťom. Ani našej láske k blížnym nemá chýbať vynaliezavosť a fantázia. Treba nám prosiť, aby nám Boh ukázal spôsoby, ako ľudí nasmerovať na Ježiša .
Bratia a sestry, ktorí sme dnes tu, uvedomme si, že hľadať Boha môžeme nie len rozumom, ale predovšetkým srdcom. Profesor Anton Štefánek kedysi povedal: „Nehľadaj Boha v hlave, ale v srdci.“ – To vyslovil múdry človek, ktorý rozum, uvažovanie vonkoncom nepodceňoval.
Ako sa Boh hľadá srdcom? Tak, že sa pred ním skloníme ako pred Vládcom nášho života, nie len fyzicky, ale najmä v srdci – vo svojom vnútri a tichosti. Všetci dobre vieme, že naša viera nie je iba vecou rozumu. Viera je umením vidieť viac, viac prežívať, vidieť za povrch diania. Skutočná viera berie vážne, že aj môj všedný život je miestom, kde vládne Boh.
Mudrci z evanjelia našli Ježiša a odovzdali mu dary. Určite boli naplnení radosťou a po stretnutí s Ježišom odchádzajú múdrym smerom (porov. Mt 2, 12b). Viedla ich nie hviezda, ale Boh. Kiež toto charakterizuje aj naše stretnutia s Ježišom, kiež sme i my naplnení radosťou a ideme správnym smerom v živote. Mudrci dali viac na slovo Božie, ako na slovo kráľa. Rozhodli sa, že poslúchnu Boha, pretože Božia autorita bola vyššia ako autorita kráľa. Aj my sa neraz dostávame do situácií, keď sa musíme rozhodnúť. Keď Božie slovo stojí proti ľudskému slovu, proti takým trendom, ktoré sa v našej spoločnosti presadili. Žiaľ, nepochádzajú od Boha. V súčasnosti, nemenej ako za čias mudrcov, stojí Božie prikázanie proti spoločnosti. Božie slovo je i dnes v rozpore s tým, čo je nám preferované. A naše rozhodovanie je ťažšie, pretože mnoho ráz nám nie je jasné, čo je správne. Nepočujeme zreteľne Boží hlas. Božie slovo je nesmiernou pomocou pri učení sa, ako žiť v dnešnom svete. Mudrci poslúchli Božie slovo a idú dobrým smerom. Odvážime sa na to aj my?
Bratia a sestry, cesty k Ježišovi Kristovi sú rozličné. Boh vytrvalo hľadá každé ľudské srdce a dotýka sa ho spôsobom, ktorému srdce rozumie. Vykročme dnes aj my múdrym smerom. Amen.