Bratia a sestry,

dnešné podobenstvo nám približuje udalosť, ktorú nachádzame vo všetkých rodinách a časoch. Mladý chlapec či dievča rastú a rozvíjajú sa. Zdravie a sila im dávajú pocit sebaistoty a vzbudzujú chuť vyžiť sa a zažiť niečo zaujímavé. Rodinný dom sa im zdá primalý a pobyt v ňom ich začína nudiť. Majú pred sebou celý život  plný očakávaní a túžob   po dobrodružstve. Myslia si, že takýto život nájdu v iných mestách, ďaleko od rodinného domu. Chcú byť „slobodní“ a „nezávislí“. Poslušnosť je často veľkým problémom pre mladého človeka.

Mládenec z podobenstva sa rozhodol opustiť otcovský dom. Je dospelý a otec s tým súhlasí, hoci je plný obáv. Dokonca mu dáva čiastku majetku, o ktorú požiadal.

Otcove obavy sa rýchlo potvrdili, veď kto má veľa peňazí, ľahko nájde spoločníkov na veselý život. Doma sa mladík nemusel starať o zajtrajšok. A „vo svete“ tiež nemyslí na budúcnosť. Peniaze rýchlo miznú na zábavy „najlepšieho“ druhu. Neprítomnosť rodičov mu dovoľuje bez hanby viesť takýto život.

Mladý človek mimo svojho domova zabúda aj na náboženstvo. Vzdialená krajina je podľa sv. Augustína symbolom zabudnutia na Boha. Keď došli peniaze, skončil sa  aj veselý život ba dokonca  nastal hlad. Keď chcel mladík uniknúť smrti hladom, dal sa svine pásť.

Samozrejme, že do tejto práce s ním jeho spoločníci nešli. Opustili ho, len čo ostal bez prostriedkov.  Matt Talbot, kandidát na vyhlásenie za svätého, bol v mladosti alkoholikom. Raz nešiel celý týždeň do práce. Celé dni sedel v krčme. V sobotu nedostal výplatu, bol bez groša vo vačku. Nazdával sa, že kamaráti, ktorým neraz platil, ho pozvú na kalíšok. Vyšiel im v ústrety, keď sa vracali z práce, ale žiaden ho do krčmy nepozval. Rozčarovaný sa vrátil domom. Matka ho vítala s údivom: „Konečne prichádzaš triezvy?“ Odpovedal jej ticho: „Mama, idem do kostola chcem sa polepšiť“.

Mládenec z podobenstva sa tiež rozhodol, „Vstal a išiel k Otcovi (por. Lk 15, 18).

Otec mu vyšiel v ústrety, objal ho. S radosťou prijal gesto ľútosti. Nepýta sa, koľko peňazí premárnil a ako. Pohľad na neho mu vysvetľuje všetko.

Bratia a sestry, tak sa Boh raduje pri pohľade na človeka, ktorý sa vracia k nemu s ľútosťou. Toto podobenstvo o Božom milosrdenstve so vzrušením čítajú ľudia všetkých čias, zvlášť tí, ktorí dlhší čas žili vzdialení od Boha. Tak ho prežíval aj Fiodor Dostojevský, ktorý mnoho rokov žil ďaleko od Boha. Jeho dcérka Ľuba takto opisuje posledné chvíle:

„Môj otec prikázal zavolať kňaza, vyspovedal sa a prijal sväté sviatosti. Potom nás zavolal k sebe do izby a keď vzal naše malé ruky do svojich dlaní, poprosil moju matku, aby otvorila Bibliu a prečítala podobenstvo o márnotratnom synovi. Počúval čítanie so zatvorenými očami a pohrúžený do premýšľania: «Deti – povedal slabým hlasom – nezabúdajte nikdy na to, čo ste pred chvíľou počuli. Majte nekončenú dôveru k Bohu a nikdy nepochybujte v Jeho odpustenie. Ja som vás mal veľmi rád, ale moja láska je ničím v porovnaní s tou nekonečnou, ktorú má Boh k ľuďom, ktorých stvoril“.

V dejinách márnotratného syna ľahko môžeme spozorovať naše vlastné dejiny. My taktiež veľakrát utekáme z „domu Otca“, keď pohŕdame Jeho láskou a túlame sa po cestách hriechu. Boh však vždy čaká na náš návrat s otvorenou náručou, nezávisle od toho, ako hlboko sme padli. Ako sme počuli v dnešnom Evanjeliu, márnotratný syn padol tak hlboko, že „túžil naplniť svoj žalúdok strukmi, ktoré žrali svine…“ Hlbšie už nebolo možné padnúť. My tiež nejedenkrát padáme veľmi hlboko. Avšak tým viac Boh na nás neúnavne čaká. Čaká až do okamihu nášho návratu. A keď sa vrátime, tak nám nielen odpúšťa a zabúda na všetky naše hriechy, ale znovu nás prijíma za svojich synov a dcéry.

Každý z nás je márnotratným synom. Nikto nie je oslobodený od vlastnej žiadostivosti a vplyvu skazeného prostredia. Koľko ráz sme Boha zavrhli, pohrdli sme Ním, a vybrali sme si svet? Každý z nás sa previnil proti Božiemu zákonu. Sv. Ján povedal: Ak hovoríme, že nemáme hriech, tak klameme sami seba a niet v nás pravdy (1 Jn 1, 8). Preto Cirkev na sviatky Zmŕtvychvstania Pána nám všetkým odporúča uvažovať o podobenstve o márnotratnom synovi. Aj ak v našom živote nebolo veľkých previnení, tak všetci musíme bojovať s rôznymi hriechmi.

S mierou, ako sa bude v nás umenšovať márnotratný syn, bude rásť postoj dobrého, žičlivého otca k všetkým. Vďaka tomuto postoju sa nielen sami pripravíme na stretnutie s Pánom, ale pomôžeme v tom aj iným.