Drahí bratia a sestry.
Príbeh, ktorý sme si práve vypočuli, sa odohráva v mestečku Kafarnaum. V ňom si Ježiš povoláva mýtnika Matúša za jedného zo svojich učeníkov. Isto mal na to svoje dôvody, keď medzi svojich prijal práve muža z tejto spoločenskej triedy. Týmto gestom urobil Ježiš niečo, čo bolo pre Židov a predovšetkým pre farizejov a zákonníkov, neslýchané.
Všimnime si, že v prečítaných piatich veršoch sa dvakrát vyskytuje spojenie „mýtnici a hriešnici“. Mýtnici boli nepoctiví – zradili národ, vlasť i vieru. Kto sa v tej dobe stal mýtnikom, vedome sa odlúčil od Boha, národa a vlasti. Preto túto skupinu ľudí možno, podľa vtedajšieho myslenia, postaviť na jednu úroveň s úžerníkmi, zbojníkmi a vrahmi. No a práve z tejto spoločnosti si Ježiš povoláva jedného k sebe.
A možno sa nám teraz v mysli vynárajú podobné otázky: ´Nemohol byť Ježiš trochu taktnejší a neprovokovať židovských predstavených? Nedalo sa konať inak? Rybári, ktorí Ježiša nasledovali ako učeníci, boli aspoň počestní ľudia. Ale tento mýtnik, ktorý sa má stať apoštolom? Vybrať si za priateľa človeka z tak beznádejnej spoločnosti? To je neslýchané a nepochopiteľné konanie.
No napriek všetkej nezrozumiteľnosti Ježiš tomuto mýtnikovi hovorí: „Poď za mnou!“ Grécke slovo „akoluthein“ znamená „ísť za niekým“. Na východe – v Oriente – chodí žena za mužom, žiak za svojim učiteľom. Gestom „chodenia za niekým“ sa vyjadruje úcta, ktorú prejavujú vyššie postavenému. Tento zvyk sa ujal aj medzi rabínmi, keď učiteľ chodieval pred žiakmi. A odtiaľ to prevzali aj učeníci. Ibaže medzi nasledovaním Ježiša a nasledovaním rabínov je zásadný rozdiel. Žiaci rabínov, po jednom až dvoch rokoch, keď vyučovanie skončilo, prerušili vzťah k svojmu učiteľovi a viac ho nenasledovali. U Ježiša je takáto možnosť vylúčená, pretože jeho povolanie platí na celý život.
V dnešnom úryvku čítame o Matúšovi, že „On vstal a išiel za ním”. Vstal, aby nasledoval Ježiša celou svojou bytosťou a Ježiš mu nevyčíta jeho bývalý život. Vidíme, že život mýtnika sa končí, aby mohol začať život učeníka. Oboje naraz sa totiž nedá. Na tomto novom začiatku svojho života Matúš usporadúva pre Ježiša hostinu. Ježiš sedí s hriešnikmi za jedným stolom.
Možno aj my sme prekvapení a pýtame sa: ´čo Pána Ježiša priťahovalo k týmto opovrhovaným ľuďom? Miloval snáď hriech, špinu a nečestné, podvodnícke správanie? To určite nie! On nemiloval na mýtnikoch okrádanie, nečestnosť, či nepoctivosť. On miloval človeka ako takého. Nestýkal sa s nimi ako jeden z nich, ale ako skutočný lekár.. Všetci dobre vieme, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Ani doktor nechodí k zdravým, ale ku chorým.
Bratia a sestry, ako som povedal na začiatku, príbeh o mýtnikovi Matúšovi sa odohráva v mestečku Kafarnaum. Tento príbeh sa môže odohrať aj tu, v našich životoch. Stačí odpovedať iba na jedno Ježišovo pozvanie: „Poď za mnou.“ (Mt 9, 9) Aká bude naša odpoveď? Ako Matúšova? Amen.