Drahí bratia a sestry!

Každodenné starosti života – jedlo, pitie, oblečenie, bývanie, živobytie, či práca. Kto by to nepoznal? Dnes ešte intenzívnejšie, ako v minulosti. Kým socialistický systém mal aj svoje nedostatky, sociálne istoty obyvateľov boli na inej úrovni ako dnes. Človek mal istotu, že v prípade problémov neostane na ulici. Po zmene systému a ekonomiky na kapitalizmus sa viac objavuje fenomén chudoby. Máme tu bezdomovcov, ale aj ľudí, ktorí dokážu veľmi šikovne celý mechanizmus zneužívať, či využívať na jednej strane a zbohatlíkov na strane druhej. Ľudia radšej ani nechcú myslieť na to, čo by bolo, keby stratili prácu. Sú vystresovaní z toho, čo by sa stalo, ak by ochoreli a kto by za nich platil úver, hypotéku, pôžičku? Kto by sa o nich postaral? A tak, i keď by sa nám malo žiť jednoduchšie, resp. ľahšie, skôr opak je pravdou. Určite mi to dajú za pravdu tí, čo to zažili.

Ak by sa nám témy niektorých nedieľ, ktoré v rámci cirkevného roka slávime, mohli zdať ako odtrhnuté od života, téma dnešnej nedele taká určite nie je. Čo bude, čo nás čaká, je veľkým životným bremenom. Je milé, že o starostiach bežných dní hovoril aj Ježiš. Jeho učenie sa netýkalo len nebeského kráľovstva, ale aj pozemského života s jeho radosťami i ťažkosťami. Práve túto oblasť Ježišovho učenia pre nás zaznamenal Matúš v dnešnom evanjeliu.

I keď sa život v 21. storočí, čo sa týka kvality a pohodlia, nedá ani len porovnať so životom v dobe, kedy tu pôsobil Ježiš, predsa je nemálo problémov a ťažkostí života, ktoré i dnes mnohých sužujú. Raz nás trápia finančné záležitosti, inokedy sa nám zdá, že je toho na nás priveľa. Nič nestíhame, nevieme si dať rady s množstvom úloh, ktoré musíme splniť. Aj neistota pri udržaní práce, či pozície v práci, nie je práve príjemná. A keď sa k tomu všetkému pridajú ešte aj zdravotné komplikácie, to sa potom rýchlo vytráca životné šťastie a chuť žiť.

Toto všetko vieme a možno z času na čas aj prežívame. Máme sa s tým všetkým zmieriť? Áno, môžeme. No dnešné evanjelium nás však pozýva k niečomu vyššiemu. Ježiš vie, čo každý z nás potrebuje. On vie, čo každého z nás čaká a praje si, aby sme mu plne dôverovali. A namiesto toho, aby sme sa zbytočne stresovali zoberme si k srdcu jeho radu: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Mt 6,33)

Tu nám Ježiš hovorí, čo je skutočne dôležité. Prináša nám pohľad na hodnoty a životné priority, ktoré i nás môžu urobiť spokojnými a vyrovnanými ľuďmi. Čo je podľa neho skutočne dôležité, ak to nie je staranie sa o majetok, o jedlo a pitie, oblečenie, či zdravie?

A čo je dôležité pre nás?

Možno pre väčšinu ľudí je v živote dôležité, keď dosahujú ciele, ktoré si vytýčili. Takéto zmýšľanie sa začína už v škole. Človek sa chce najprv „blysnúť“ dobrými známkami. Kvalitné vzdelanie je skvelým mostíkom pre ďalší džob. Ďalej už len postupovať v kariére tak rýchlo, ako sa len dá. Tieto veci sú pre mnohých naozaj dôležité. Tak sme k tomu nakoniec vedení už od malička. Dôležitejšie ako úspech je zdravie. Aj toto často počujeme. Prajeme si ho na narodeniny, pri vstupe do nového roka a podobne. Mať pevné zdravie je veľký dar. Človek môže mať aj veľký majetok, ale bez zdravia si ho nevie užiť. A tak aj do zdravia dokáže človek veľa investovať. Nakoniec však, nikto z nás nie je ušetrený od choroby. Čo potom? Spľasne celé moje životné šťastie ako mydlová bublina?

Tieto veci, ktoré sme spomenuli sú dôležité pre nás ľudí. Z Ježišových slov však vyplýva jedno: Toto všetko nie je najdôležitejšie. To najdôležitejšie je „Hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“.

Drahí bratia a sestry, keď človek niečo hľadá, musí aktivovať svoj zrak, zaostriť a pozorne skúmať. Vo vzťahu k slovám „hľadajte najprv Božie kráľovstvo”, sme pozvaní hľadať a upriamiť zrak v prvom rade na Božie veci, na Krista. Ježiš na prvom mieste. Až potom hľadajme ostatné. Hoci, vlastne to ostatné už hľadať nebude treba, to nám dá Boh podľa svojho zasľúbenia. Amen.