Milé deti, rodičia, krstní rodičia, príbuzní, drahí bratia a sestry!

Boli ste už niekedy smädní? Čo vám pomohlo uhasiť váš smäd?  Voda – je naozaj zázračný liek na smäd.

Každý z nás už neraz pocítil smäd. Voda je nielen životne dôležitá pre naše telo, ale je aj zdrojom, ktorý využívame každý deň – používame ju na varenie, upratovanie, sprchovanie, atď. Bez vody by nebol možný život na tejto zemi.

A dnes sme v evanjeliu počuli príbeh o smädnej Samaritánke, ktorej Ježiš núkal špeciálnu vodu, pretože videl ešte iný smäd. Tak, ako naše telo, podobne aj naša duša je smädná a potrebuje sa napiť. A na takýto smäd je potrebná Živá voda, ktorou je sám Ježiš – a uhasený smäd je náš vzťah s Ním.

Živú vodu začíname používať od chvíle krstu, kedy sme sa stali kresťanmi – patríme Ježišovi. A byť kresťanom znamená využívať vodu pri sviatosti pokánia na očistenie duše i pri sviatosti Eucharistie na rast lásky k Bohu, blížnemu i sebe.

Živá voda je v hĺbke a žena Samaritánka potrebovala vedro, aby vodu vytiahla. Ježiš nám chce pripomenúť, že tým vedrom je sám človek, naše srdce, naša vôľa, náš návrat k Bohu. Živá voda je v každom z nás, nemusíme ju hľadať.

Milé deti, bratia a sestry! Je správne denne čerpať živú vodu. Prichádzajme k Ježišovi a pime živú vodu v modlitbe, pri zachovávaní Desatora a Božieho slova. Nech sa “živá voda“ stáva pre nás zdrojom nových milostí. Máme príklad u Panny Márie a svätých.

Milí rodičia, buďte aj vy príkladom vlastného života pre svoje deti.

Je potrebné, aby sme si všetci uvedomili, že kto často prijíma živú vodu, stáva sa sám živou vodou pre iných. Teda dobrým človekom, ktorý prináša tomuto svetu Ježiša.

Podobne, ako v príbehu O prasknutom džbáne a kvetinách pri ceste:

“Predavač vody chodil každé ráno k rieke, naplnil dva džbány a potom odišiel do mesta roznášať vodu svojim zákazníkom.

Jeden z džbánov bol úplne nový a dobre pomáhal predavačovi zarábať. Druhý džbán bol popraskaný a unikala z neho voda. Úbohý popraskaný džbán si pripadal menejcenný. Jedného dňa sa obrátil na svojho šéfa a povedal mu: „Vieš, som si vedomý svojich nedostatkov. Kvôli mne prichádzaš o peniaze, pretože kým prídeme do mesta, som už napoly prázdny. Odpusť mi to, že som taký.“

Na druhý deň cestou k rieke povedal šéf džbánu: „Pozri sa na okraj cesty, ktorou ideme.“ „Je pekný, plný kvetín,“ povedal džbán.

„Vďaka tebe,“ odvetil šéf. „To ty každé ráno zalievaš okraj cesty. Kúpil som balíček so semenami kvetín a vysial som ich popri ceste. A ty, bez toho, aby si o tom vedel, alebo aby si to chcel, tieto kvetiny každé ráno zalievaš. Nezabudni, každý z nás je trochu popraskaný. Ale ak prosíme Boha, dokáže s našimi slabosťami robiť zázraky.“

Každá ľudská bytosť má väčšiu cenu než jej nedostatky a chyby.

Milé deti, rodičia, krstní rodičia, príbuzní, drahí bratia a sestry!

Tak, ako Samaritánka musela prijať pravdu o sebe, aj my môžeme urobiť prvý krok – priznať si, čo v našom živote nie je v poriadku. A potom môžeme prijať to, čo nám Boh ponúka – odpustenie, nádej a nový začiatok. Práve to je tá “živá voda“, ktorú môžeme od neho dostať a dávať ďalej, aby náš svet bol lepší, krajší a láskavejší.

Nie je dôležité, že sme ľuďmi krehkými a nedokonalými, ako tento prasknutý džbán. Oveľa dôležitejšie je, že nosíme vo svojom srdci Ježiša a vzťah s ním, nás robí lepšími. Prinášajme Krista a jeho pokoj tomuto svetu.