Bratia a sestry!

Dnes sme počuli veľmi známe podobenstvo, ktorým nás Ježiš nechce nastrašiť posledným súdom a večným zatratením, ale informovať o tom, aký bude priebeh na konci vekov. Evanjelium nám zvestuje dva fakty, že Sudcom bude Ježiš a jeho meradlom budú skutky lásky.

V Nicejsko-carihradskom vyznaní viery hovoríme: „znova príde v sláve súdiť živých i mŕtvych“. Je to radostné vyznanie,  ktoré poukazuje na pravdu o tom, že najvyšším sudcom nášho života a našich skutkov je Ježiš Kristus. Nebude nás súdiť žiaden človek a žiadny ľudský súd. Na výsledok súdu nebudú mať vplyv ani naši priatelia, či nepriatelia. Súdiť nás bude Boží Syn, ktorý prišiel na tento svet, aby nad nami smrť nemala posledné slovo. Ako a podľa čoho nás teda bude súdiť? Nastane konečné rozdelenie – napravo a naľavo.

Ako je nám dobre známe, pravda vždy víťazí. Klamstvo a hriech raz dostanú svoju odplatu. Tí, ktorí budú napravo, pôjdu do večného života, druhí do večného trápenia. Žiadna tretia možnosť neexistuje. Ježiš tým, ktorí budú na jeho strane povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” (por. Mt 25, 34-36).

Čo však započujú tí, ktorí stoja po jeho ľavici? Čo bude s nimi? Tým Pán povie: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ (por. Mt 25, 41-43).

Všetci dobre vieme, že aj nás bude Ježiš súdiť, aj my sa budeme zodpovedať za naše konanie. Ak o tom vieme, nemôže nám už byť ľahostajné to, ako žijeme, ako sa správame k svojej rodine, manželke, deťom, ako vedieme svoju rodinu, ako sa správame k iným, atď. Uvedomme si, že každý jeden z nás bol stvorený pre večný život. Človek nemal okúsiť telesnú smrť, no zhrešil a odplatou za hriech je smrť (por. Rim 23, 6). Nemala by nás však viac trápiť telesná smrť, ale duchovná, teda vzďaľovanie sa od Boha k hriechu. Toto nech nás znepokojuje. Od nás ľudí sa vyžaduje, aby sme žili sväto. Nech je to naším každodenným cieľom, napriek slabostiam, hriechom a pádom. Po páde do hriechu, akéhokoľvek druhu, vždycky sa dá vrátiť späť – osobnou ľútosťou a prosbou druhého o odpustenie, ak sme urazili manželku, manžela, svokru, mamu, otca, známeho, atď.

Možno nám tieto slová znejú príjemne, no niekedy nekonáme podľa nich. Všetci dobre vieme, koľko nepokoja je v mnohých rozhádaných rodinách, spoločnosti, Cirkvi, inštitúciách, firmách, na pracovisku a vo svete. Je dôležité si uvedomiť, že iba viera v Ježiša Krista nám pomôže žiť sväto.

Ježišovi na nás veľmi záleží, preto pre nás veľa vykonal a stále koná. Pozýva nás, aby sme sa pridali k nemu a nie pohodlne sedeli a čakali. Máme na sebe pracovať – vnášať jeho učenie do nášho života, vzťahov, niekedy sa aj zaprieť a niesť pre neho svoj kríž. Neklamme sami seba, že žatva nebude. Bude. Čas posledného súdu príde a ten súd bude nielen všeobecný, spravodlivý, ale aj večne platný. Mnohí budú veľmi prekvapení. Tí na pravej strane povedia: ´Ale Pane, my si vôbec nespomíname, že by sme ťa niekedy stretli a dali jedlo, nápoj či šaty, alebo že by sme ťa navštívili v nemoci, či vo väzení.´ Ježiš im povie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Najväčšie prekvapenie Kristovho súdu bude v tom, že tých, ktorých prijme do svojho kráľovstva, nevyberie podľa toho, ako sa dokázali vyhnúť hriechom, ako usilovne chodili na Svätú Liturgiu, ako spievali, alebo koľko sa modlili. Rozhodujúce bude, ako sa od Ježiša učili milovať druhého. A určite viac budú prekvapení tí, ktorí sa ocitnú na ľavej strane trónu a bez vedomia vlastnej viny. Aj oni sa budú pýtať, ale započujú odmietavú odpoveď, ktorú by nikto z nás nechcel počuť. Nebude stačiť iba to, že Ježiša nazvali Pánom. V skutočnosti ho nepoznali a nerozumeli mu, nič sa od neho nenaučili. Možno sa starali o svoju spásu a veľa premýšľali, ako sa zapáčiť Bohu. No nevideli svojho blížneho v jeho potrebách, núdzi, či trápení. Nepochopili, že ten najvyšší Pán je zajedno s tými, ktorých oni považovali za bezvýznamných.

Bratia a sestry, dúfam, že sme dobre porozumeli dnešnému evanjeliu. Keby sme si teraz povedali: konečne sme dostali návod, ako sa dostaneme do neba´, nepochopili sme Ježišovo podobenstvo. Budeme ku každému dobrí, láskaví, všetkým budeme pomáhať a Pán Boh nám to odplatí. To by nebola pravá láska, ktorú Pán hľadá pri svojich služobníkoch, ale vypočítavosť. On otvára svoje kráľovstvo tým, ktorí na Božie milosrdenstvo odpovedajú svojim vlastným milosrdným konaním a potom úprimne a pokorne žasnú, že práve im Boh pripravil svoje kráľovstvo.