Bratia a sestry, syropôstna nedeľa je poslednou prípravnou nedeľou pred vstupom do obdobia svätého pôstu. Už na utierni spievame: „Boh vyhnal Adama z rajskej blaženosti. Nezdržal sa trpkého ovocia a nezachoval Boží príkaz. Za trest musel obrábať zem, z ktorej bol stvorený a v potu tváre jesť svoj chlieb. Preto si pôst zamilujme, aby sme mohli vstúpiť do raja a nemuseli plakať pred jeho bránou“ (Sedalen). Na sv. liturgii počúvame z evanjelia Kristove slová o spôsobe pôstu, ktoré povedal vo svojej známej Reči na vrchu: „A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci…“ (Mt 6, 16).

V týchto slovách je návod, ako má vyzerať aj náš pôst. Ježiš odsudzuje pretvárku a formalizmus. Poukazuje na to, čo je v Zákone dôležité: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť (porov. Mt 23, 33).

Ak naša spravodlivosť nebude lepšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, budú i o nás platiť Kristove slová: Podobáte sa „obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!“ (Mt 23, 27).

Treba byť dobrými naozaj, nielen zdať sa takými, pretože Boh vidí i v skrytosti a odmení nás (porov. Mt 6, 18). Takto vlastne sami môžeme byť nástrojmi svojho osudu.

Parašutista si pred každým zoskokom skladá svoj padák. Od jeho starostlivej práce závisí jeho život. Bol by blázon, alebo samovrah, keby túto prácu lajdácky odbil… Tak lajdácky konajú mnohí aj ohľadom svojej spásy. Svoje kresťanstvo často odšvindľujú, odhovoria, – ale čo potom? Zahynú sami a s nimi i tí, čo si brali z nich príklad.

Ruský spisovateľ L. N. Tolstoj píše o panskom kuchárovi, ktorý zabil teľa. Vnútornosti hodil psom. Tie si pochvaľovali kuchára: „Dobre varí, zaslúži si pochvalu.“ Krátko na to kuchár vyhodil na dvor hrachové šupiny a zvyšky cibule. Psi sa dotkli odpadkov, no s ovesenými pyskami odišli a vraveli: „Kuchár sa pokazil. Zabudol variť. Nestojí za nič.“ Kuchár však povedal: „Nezáleží mi na vašom úsudku. Stačí, keď je so mnou spokojný môj pán.“ Toľko píše Tolstoj v legende…

Tu treba ale dodať mravné poučenie. Aj v našom živote je najdôležitejšie, čo si o nás myslí Boh. Úsudky ľudí sú často nesprávne, klamné. To, čo ľudia často chvália, nemusí byť dobré, čnostné pred Bohom. Dôležité je, aby s nami bol spokojný Boh. O to sa snažme i v tomto pre nás „milostivom čase“, v období svätého pôstu, do ktorého zajtrajším dňom vstúpime.

Zaumieňme si, že si z toho milostivého času urobíme príležitosť, aby sme sa stali dokonalejšími a lepšími. Pôjde o celkový pohľad do vlastného vnútra a o úprimné vyznanie, že nie sme takí, akí by sme mali byť. K tomu treba pridať predsavzatie, že chceme byť iní. Prosme teda s Cirkvou, aby pokánie, ktoré budeme konať, pomohlo nám očistiť sa od hriechov, stať sa lepšími a konať to, čo je Bohu milé.