Bratia a sestry!
Čo je to strach? A kto sa s ním ešte nestretol? Niekto sa bojí často, niekto občas a niekto zriedkavo. Strach prežíva každý človek a sprevádza nás počas celého života. Je to základná ľudská emócia, najčastejšia ťažkosť, s ktorou sa v živote stretávame.
Prečo máme strach? Pretože svet a život je neistý a naša existencia konečná. Emócia strachu sa ozve práve vtedy, keď človek prežíva stav ohrozenia a nebezpečenstva. V niektorých chvíľach sa pre nás strach stáva naším najväčším priateľ, pretože nás chráni a upozorňuje na hrozbu. No sú situácie, kedy sa zo strachu stáva nepriateľ, ktorý pôsobí na náš život veľmi negatívne. Prežívame nenormálny strach z obyčajných vecí a vtedy sa život stáva ťažkým.
Pozrime sa aj do Svätého písma, kde nájdeme osoby, ktoré mali obrovský strach. Už prvé stránky Starého zákona, v knihe (Genezis 3, 9 – 10), ukazujú strach Adama. Boh sa ho pýta: „Kde si Adam?“ Adam odpovedá: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa…“ (por. Gn 3,9 – 10).
V Novom zákone pozorujeme apoštolov, ktorí viackrát prežívali strach. V dnešnom evanjeliovom úryvku sme si všimli vystrašených učeníkov, ktorí vidia nejakú postavu kráčať po mori. Emócia strachu učeníkov na loďke vysvetľuje strach všetkých nás pred Bohom. Aj my sa veľakrát bojíme Božej prítomnosti. Boh však nechce, aby sme mali z neho strach. Ježišovo uistenie, „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“, nepredstavuje iba prázdne potľapkanie po pleci, ale je to uistenie Boha, ktorý nikdy neopúšťa svoje stvorenie.
Bratia a sestry, všetci dobre vieme, že opakom strachu je pokoj. A v prvom liste apoštola Jána čítame, že: „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“(1 Jn 4,18) Ako som už v úvode načrtol, existuje „dobrý a zlý strach“ – zdravý/reálny a neprimeraný/chorý strach. Zdravý strach súvisí s pudom sebazáchovy, ktorý nám daroval Boh. Keby sme neboli vybavení strachom, veľmi rýchlo by sa skončil náš život. Existujú aj neprimerané strachy, ktoré nás v živote viac alebo menej obmedzujú. Vtedy sa život stáva neznesiteľným. Pre takýchto ľudí je strach trápením a to až do takej miery, že im to vezme všetku radosť zo žitia a z mnohým krásnych vecí, ktoré život prináša. Proti takémuto strachu nám Ježiš daroval istotu, ktorá je tak krásne vyjadrená v Žalme 23: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou.“
Proti všetkým strachom, ktoré veľmi dobre poznáme z vlastnej skúsenosti, či už ide o deti, zdravie, prácu, či chorobu, nám Ježiš ponúka pokoj. Aj nám chce povedať: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Prináša nám pokoj do všetkých situácii „zlého“ strachu. Slová, „vzchopte sa, nebojte sa“, by sme sa mali naučiť naspamäť. A v čase, keď sa nás zmocňuje strach, mali by sme si ich opakovať a uvedomiť si, že Ježiš je s nami. Ak chceme uzdraviť samých seba, vzťahy a iné v našom živote, je veľmi dôležité pracovať so svojimi strachmi, aby sme vedeli čo robiť so sebou, keď sa začneme báť. Prosme Pána, aby nás naučil správne zaobchádzať s našimi strachmi.
Keby sa nám podarilo získať Ježišov pokoj, malo by to veľmi veľký význam. Cítili by sme sa omnoho lepšie, ako keď sme ovládaní strachom a vnútornou búrkou. Keď je človek naplnený vnútorným pokojom, vtedy dokáže lepšie, ľahšie a rýchlejšie riešiť jednotlivé problémy. Veľký význam má pokoj aj pri riešení osobných konfliktov a problémov. Pretože, keď človek reaguje v rozčúlení, vtedy sa skoro nič nevyrieši, skôr ešte viac pokazí. Naopak s vnútorným pokojom sa problémy riešia omnoho lepšie.
Dôležitý je aj postoj slobody voči emóciám. Získame ju tak, že sa nenecháme nimi ovládať, ale ich ovládame my tým, že sme s nimi v kontakte – snažíme sa ich pomenovať, porozumieť im a nasmerovať ich. Keď konáme pod vplyvom nezvládnutých emócií, po čase ich vyprchania, pri „striezlivom pohľade“, cítime hanbu, že sme sa nechali strhnúť k citovým výbuchom. Keď pozorujeme ľudí, ktorí si zachovajú pokoj aj v nepokojných situáciách, závidíme im. Uvedomme si, akí šťastní by sme boli, keby Kristov pokoj ovládal naše srdcia. Jeho pokoj sa môže stať strážcom nášho srdca, aby do neho nevstúpilo nič, čo by narušilo našu vnútornú rovnováhu.
Bratia a sestry, ako môžeme dosiahnuť pokoj? Najprv si musíme uvedomiť, že pokoj je darom zmŕtvychvstalého Krista. Vlastným úsilím sa k nemu ťažko dopracujeme. Sám Ježiš nás upozorňuje na to, že jeho pokoj sa odlišuje od pokoja, aký dáva svet. Preto často prichádzajme do Ježišovej blízkosti, aby viac prúdil do nášho srdca jeho pokoj. Určite budeme naďalej v živote pociťovať strach, ale v ňom si už budeme vedomí toho, že nie sme sami – Ježiš je pri nás.
Modlitba a sv. Liturgie sú nenahraditeľnou cestou na dosiahnutie pokoja. Čím viac budeme v jeho blízkosti, tým viac nasiakneme jeho pokojom. Ak budeme vytrvalo kráčať touto cestou, zistíme a precitneme radosťou, že náš pokoj rastie a upevňuje sa. Amen.