Drahí bratia a sestry! Dnešné evanjelium, ako sa na prvé počutie zdá, nehovorí iba o jednom zázraku,  ale hneď o dvoch.

Prvým zázrakom bolo rozmnoženie chleba a ryby. Tento zázrak sa v našich životoch opakuje každý rok. Každý rok môžeme pozorovať zázračné rozmnoženie chleba. Vždy, po sejbe zrna do zeme a jeho dozretí, zberáme počas žatvy mnohonásobne viac ako sme zasiali. Tento zázrak rozmnoženia chleba na našich poliach je pre nás taký obyčajný, že ho už ani nevnímame. A predsa je to jeden z veľkých darov nášho Boha.

Druhý zázrak, ktorý nie je taký očividný, je zázrak delenia sa. Kristus a apoštoli sa napriek tomu, že aj pre nich samotných to bolo málo, vedeli podeliť. Tento zázrak „delenia – spolucítenia“ sa v našich životoch možno neopakuje až tak často.

O prvých kresťanoch sa hovorilo, že sa delili o všetko. Mali všetko spoločné. Dokonca robili zbierky pre chudobných. Platí to aj dnes o nás? Ak by som povedal, že nie, tak by som klamal. Pretože aj dnes robíme zbierky na charitu a pomáhame chudobným. Mnoho z vás aj osobne finančne pomáha slabším rodinám, deťom v treťom svete, atď. Bohužiaľ je mnoho aj takých kresťanov, ktorým sa v živote veľmi dar, ale ak treba pomôcť chudobným, vtedy sú plní výhovoriek. Odmietajú vykonať tento krásny zázrak. Akoby zabúdali, že zázrak sa deje vždy tam, kde sa ľudia vnútorne stotožnia s tým, že sa idú deliť. Je to zázrak, z ktorého vyjdú obohatení všetci.

Predstavme si, že by Pán Ježiš nebol urobil zázrak a rozdelil by tých päť chlebov a dve ryby len medzi svojich apoštolov. Koľko ľudí by ostalo hladných? Koľko ľudí by nespoznalo úžasnú moc Krista. Koľko ľudí by nespoznalo Boha? A práve cez tieto telesné dary mnohí uverili a prijali Krista.

Aký záver z kresťanského pohľadu vyplýva z dnešného evanjelia pre nás život? Zázrak delenia sa môže diať každý deň. Aj z toho mála čo v živote neraz máme. Majme na pamäti Kristove slová: „Bol som hladný a dali ste mi jesť“. Ide o človeka, ktorý je skutočne hladný. Apoštoli dali svoje chleby a nasýtili päťtisíc ľudí, seba a ešte nazbierali dvanásť košov odrobín.

Umenie dávať – deliť sa, svedčí o láske človeka, ktorý vie pomáhať, ktorý vie pamätať na druhých. Preto, kto múdro dáva, vie milovať. Láska je tu vtedy, ak je človek zameraný na osobu a nie na veci. Ak sme zameraný na veci, tak nemožno hovoriť o láske. Môže sa nám zdať, že milujeme, ale v skutočnosti nemilujeme nikoho okrem seba. Láska je vždy zameraná na osobu. Ten, kto dáva, svedčí o tom, že viac si cení osobu ako vec. Kto sa vie podeliť aj s kôrkou svojho chleba, dokáže sa podeliť aj so svojím životom.

Nedajme sa oklamať dnešným svetom, ktorý nás učí, že záleží len na našom šťastí a ostatní, z ktorých nemáme zisk sú v našom živote iba prekážkou. Odkaz dnešného evanjelia je jednoznačný: Podeľme sa s tým, čo máme! Možno si povieme: „Ale veď ja nemám nič.“ Presne toto si mysleli aj apoštoli. (por.: Mt14, 17) Možno si aj my myslíme, že nemáme nič.  Nemám nič, len túto rodinu. Nemám nič, len nepríjemnú prácu. Nemám nič, len samé problémy. Nemám, nič len choroby. Dajme Bohu to svoje „nič“. On z toho môjho nič môže rozmnožiť milosť stonásobne viac. To nemusí znamenať, že sa hneď zmení vonkajšia situácia, ale môže sa zmeniť naše srdce.

V jednom Slovenskom časopise bol publikovaný článok so sociológom Raufom Darendorfom. Hovorí, že základné politické zmeny vieme dosiahnuť za šesť týždňov. Základné ekonomické zmeny za šesť mesiacov. Ale zmeny v ľudskom vedomí si vyžadujú šesťdesiat rokov! Neviem, kde vzal tú šesťdesiatku, ale jednoznačne ten výrok naznačuje, že premena ľudského myslenia je zdĺhavá záležitosť. My skutočne nevyriešime všetky problémy sveta. Ale nezabudnime, že sme ľudská rodina a záleží na nás všetkých.

Väčšinu z nás, ktorí sme tu, učili v detstve naše mamy, aby sme sa vedeli podeliť. A niektoré mamy vedia, aké ťažké je deti naučiť, aby sa podelili aspoň so svojím súrodencom. Žiaľ, aj mnohé dedičské konania ukazujú, že sa to  vždy nepodarí.

Deliť sa nás učili kvôli našej rodine – aby sme vedeli, že v našom dome žijeme spolu. Výchova však presahuje rámec našich rodín. Naše mamy mám odovzdávali vzácne posolstvo o spoluzodpovednosti voči ľuďom.

Tú spoluzodpovednosť máme voči svetu, prírode, ľuďom. Máme ju aj voči tým, ktorí prídu po nás.

Zázrak delenia môžeme robiť každý deň. Aj z toho mála čo v živote neraz máme. Záleží len na nás ako sa k tomu postavíme.