„Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“ (Mk 10, 43-44)

Bratia a sestry, prečítam jedno vyjadrenie, ktoré koluje v médiách. „Ja som veriaci človek a člen katolíckej cirkvi, no niekedy sa musím sám hanbiť za prejavy niektorých cirkevných predstaviteľov. Tí, čo vedú cirkev, majú byť predovšetkým sluhami tých, ktorí sú im zverení. Biskup, kňaz má byť sluhom tých ľudí, ktorých má vo svojej diecéze, farnosti. Mal by im vysluhovať ich duchovné požiadavky: sv. omšu, spovedať, krstiť. Kňaz, ako Boží služobník a služobník pre ľudí, taký obraz mal na mysli aj Ježiš, keď vysielal apoštolov do sveta. Aký obraz vidíme niekedy my? Biskup, kňaz je pán vo svojej diecéze, farnosti. Čo chce on, to aj dosiahne. Nie on slúži ľuďom, ale ľud slúži jemu. Je ako malý „bôžik“. Nechcem uraziť žiadneho biskupa, kňaza, lebo ja poznám mnoho vynikajúcich biskupov a kňazov. Žiaľ, poznáme aj zopár takých, na ktorých je sťažností zo strany ľudu veľmi veľa.“

A aj keď je toto vyjadrenie kritické voči Cirkvi, biskupom, kňazom v mnohom má pravdu. Veľakrát nás ľudia vidia aj v takomto obraze. Samotný pápež František dosť často napomína biskupov, kňazov, rehoľníkov o službe v Cirkvi. Prečítam iba niekoľko vyjadrení, ktoré povedal:

„Aj v Cirkvi sú ľudia, ktorí namiesto toho, aby slúžili, aby mysleli na iných, aby kládli základy, nechávajú si Cirkvou posluhovať: sú to takzvaní šplhúni, tí, čo sú pripútaní k peniazom. A koľko takýchto kňazov a biskupov sme už videli. Je smutné vysloviť to, však? Chce to radikálnosť evanjelia, povolania od Ježiša Krista: slúžiť, byť v službe, nezastaviť sa, ísť vždy ďalej, zabúdajúc na seba samých. A nie pohodlie postavenia: dosiahol som isté postavenie a žijem si pohodlne bez čestnosti, ako tí farizeji o ktorých hovorí Ježiš, ktorí sa prechádzali po námestiach, predvádzajúc sa pred druhými.“  (06. Novembra 2015)

„Naopak keď je Cirkev vlažná, uzavretá sama v sebe, alebo mnohokrát ‚obchodnícka‛, nedá sa o nej povedať, že je Cirkvou, ktorá by slúžila, ktorá by bola v službách, ale že si druhými posluhuje… Od týchto pokušení, ktoré sú vo svojej podstate pokušeniami dvojitého života: ukazujem sa ako služobník, ako ten, ktorý slúži, ale v skutočnosti si druhými posluhujem.“ (06. Novembra 2015)

“Pokrytectvo tých vysvätených mužov a žien, ktorí vyhlasujú, že žijú v chudobe, ale žijú ako boháči, uráža veriacich a poškodzuje cirkev,” Pápež odporučil kňazom a rehoľníkom, aby sa “vyhýbali všetkým veciam, ktoré ich môžu rozptyľovať a spôsobovať u ostatných zmätok, odpor a škandály”. (pápež František – Južná Korea)

„Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“ (Mk 10, 43-44)

Toto sú slová, ktoré nám hovorí Ježiš – každému jednému z nás.

Každý by mal byť sluhom pre svoje okolie. Aj ja sa musím pozrieť kriticky sám na seba a svoje konanie. Možno si niekto povie, že ak toto je správanie kresťana, tak ja sa budem radšej držať čím ďalej od takej skupiny ľudí. V západnej Európe je trend, že Boh áno, ale cirkev nie. Prečo? Pozrime sa my kňazi, veriaci na seba, a možno zistíme prečo. Osobne ma veľmi mrzí, že mnoho ľudí má negatívne skúsenosti s cirkvou, či už sú to veriaci, alebo neveriaci. Kde je chyba? Určite nie v Bohu, ale jedine v samotnom človeku.

„Rivalita a márna sláva sú dva typy červotoča, ktorý oslabuje Cirkev“ (pápež František). Treba skôr konať v duchu pokory a svornosti, bez toho, aby sme hľadali vlastný prospech. Pápež uviedol, že „radosťou kňaza je vidieť vo svojej cirkvi lásku, jednotu a svornosť“. „Táto harmónia je milosťou, uskutočňuje ju Svätý Duch, no my z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sme Svätému Duchu pomohli uskutočňovať túto harmóniu v Cirkvi.“

Skutočnou prekážkou  spoločenstva s Bohom je naša vzájomná rivalita, túžba po moci, peniazoch a sláve. Kristus teda naráža na skutočnosť, že ambicióznosť a márnomyseľnosť, ktoré spôsobujú rozdelenie v kresťanskom spoločenstve, môžu znamenať jeho záhubu. Žiadna napodobenina štruktúry moci platnej uprostred spoločnosti nie je prípustná v rámci kresťanského spoločenstva. A znakom tých, ktorí chcú zostať v spoločenstve s Bohom, má byť služba slobodne vykonávaná z lásky.

Boh nikoho nenúti, ale volá. On dal každému dary, aby sme ich používali nie len pre seba, ale pre prospech ostatných. Nerozbalený dar nikomu neprospeje. Ak niečo vieš, Boh chce, aby si to použil. A tak budeš požehnaním pre ostatných, a tebe to prinesie radosť a šťastie. Albert Schweitzer povedal: Jediní skutočne šťastní ľudia sú tí, ktorí sa naučili slúžiť! Pán Boh má toto šťastie pripravené aj pre nás.