Bratia a sestry, leto je už za nami, ale mnohí z nás majú ešte čerstvo v pamäti, ako sa trápili na svojich záhradkách alebo poliach. Keď končí zima a blíži sa jar, mnohí sa nevedia dočkať ako budú opäť pestovať zeleninu či ovocie.

Keďže väčšine z nás je práca na poli alebo záhradke blízka, blízke je nám potom aj dnešné podobenstvo. Pán Ježiš vo svojich podobenstvách viackrát využil obrazy, ktoré súvisia so sadením alebo nejakými plodinami. Napr. podobenstvo o figovníku vo vinici alebo podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou alebo o horčičnom zrne. Všetky tieto podobenstvá sa týkajú sadenia alebo sejby.

Pán Ježiš bol vyučený tesár a určite nás skrze svoje podobenstvá nechcel vzdelávať v hospodárstve či záhradníctve. Každé Ježišovo podobenstvo obsahuje posolstvo, ktoré má poslucháča usmerniť. Dnešné podobenstvo je netradičné v tom, že Ježiš podáva svojím učeníkom aj jeho výklad.

O čom je podobenstvo o rozsievačovi? Hovorí o zvestovaní slova ľuďom. Semená, ktoré bolo rozsievané predstavujú Božie slovo a pôda sú naše srdcia. Je to podobenstvo o tých, ktorí počuli Božie slovo. Nie je to podobenstvo o niekom, kto nikdy o Bohu nepočul. Je to podobenstvo o ľuďoch, ktorí prišli do kontaktu s Božou vôľou a zareagovali na ňu odlišne. Je rozdiel medzi počúvaním a poslúchnutím. Mnohí počujú slovo Božie. V každom chráme – kostole je veľa ľudí, ktorí prichádzajú na liturgiu iba sporadicky a často iba na Štedrý deň. Vtedy sú kostoly plné a mnohí aspoň raz v roku prijímajú eucharistiu a počúvajú Božie slovo. Nechcem tým nikoho posudzovať, možno si čítajú aj doma počas roka, to ja nemôžem vedieť, ale chcem poukázať na to, že žijeme medzi ľuďmi, ktorí minimálne raz počuli slovo Božie. Rozhodujúca otázka pre každého z nás je: Čo sme urobili s tým slovom? Alebo osobnejšie: „Čo som ja urobil s Božím slovom? Počúvol som, alebo ho vypustil druhým uchom von?“ Myslím si, že asi každý z nás by chcel byť ako tá posledná pôda, kde sa osivo ujalo a prinieslo úrodu. Počúvnuť Božie slovo je spojené s požehnaním. Veriť Bohu znamená prijímať Jeho vzácne rady a tak kráčať po ceste života.

Koľkokrát sa však naše životy podobajú tej pôde, ktorá slúžila ako chodník, alebo tej pôde, ktoré bola kamenistá alebo tej, kde rástla burina. Všetky tieto tri typy pôdy majú svoj význam.

Prvá pôda je kraj cesty. Táto pôda predstavuje človeka, ku ktorému prichádza diabol a vyberá to slovo. Diabol prichádza, aby klamal, pokúšal a zvádzal. Prvá nástraha prichádza od toho zlého a môžeme povedať, že je neviditeľná.

Druhá nástraha má svoj pôvod vo svete a je viditeľná. Kamenná pôda predstavuje človeka, ktorý počúva slovo a s radosťou ho prijíma, ale keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie, tak je hneď po viere. Božie slovo prežilo všelijaké ľudské režimy, ktoré boli veľakrát pre veriacich ľudí nepriaznivé. Pán Ježiš nikdy nepovedal, že tí, ktorí v Neho uveria a budú šíriť ďalej Jeho slovo, že to budú mať ľahké. Ježiš povedal, že tak ako prenasledovali Jeho, budú prenasledovať aj Jeho nasledovníkov. Nepočúvajme Božie slovo iba vtedy, keď sú na to priaznivé vonkajšie podmienky! Počúvajme Božie slovo, aby naša viera nebola plytká! Nech to slovo preniká do hĺbky a nech nás vedie v každom čase!

Tretia pôda predstavuje toho, kto si zvolí nesprávne priority, ktoré udusia vieru. Burina alebo tŕnie predstavuje bohatstvo, alebo nejakú rozkoš, ktorú ponúka svet. Hoci sme kresťania a počúvame Božie slovo, predsa žijeme vo svete. Ježiš vo svojom výklade hovorí o cestách života. Vo svete je plno toho, čo môže veľmi ľahko zatieniť Božie slovo. Aj dnes premýšľajme nad tým, aké sú naše priority. Či sú na prvom mieste peniaze, alebo úcta k Božiemu slovu.

Možno sme skutočne tou štvrtou úrodnou pôdou. Ale to neznamená, že tomu tak musí byť navždy. Môže sa to ľahko zmeniť. Vážme si to, že k nám Boh hovorí. Počúvajme Jeho slovo a nechajme sa ním viesť v živote. Amen