Meno Lazár sa stalo synonymom človeka, žijúceho pod úrovňou životného minima. On symbolizuje milióny podvyživených a chorých ľudí Tretieho Sveta. Svetová organizácia starostlivosti o deti UNICEF zistila, že ročne zomiera v prvých rokoch života niekoľko miliónov detí následkom podvýživy a chorôb. Okolo 800 miliónov ľudí nemá lekársku starostlivosť.
Ak sa niekto spýta, prečo žije toľko Lazárov na našej zemeguli, podobenstvo Krista odpovedá: predovšetkým preto, že je na nej mnoho neľútostných boháčov.
Boháč je postavou v podobenstve, na ktorú sa predovšetkým sústreďuje pozornosť. Evanjelium nehovorí, že by okradol Lazára alebo kohokoľvek iného, alebo že využíval svojich pracovníkov a nedával im zaslúženú mzdu. V čom teda spočíva zlo jeho konania? V tom, že prechádzal ľahostajne okolo núdzneho Lazára. Boháč sa nezaujímal o Lazára, o chudobných.
Pôžitkárstvo a zhon za hojnosťou sa stali pre neho múrom, ktorý ho oddelil od blížneho, a tým aj od Boha. Zahľadený do seba, zaujatý prežívaním každodenných porcií príjemností, stratil citlivosť pre potreby iných.
Zdalo sa mu, že ako absolútny pán svojho majetku ho môže užívať spôsobom akým chce a dokedy sa mu to bude páčiť a nikto nemá právo miešať sa do jeho životného štýlu. Ba dokonca, ak by ho aj upozornili na nadmerné výdavky, tak by odpovedal: To je predsa môj majetok, moje peniaze.
Zdalo sa mu, že pred nikým nebude musieť vyúčtovať zo svojho spôsobu života.
Boháč a tisíce jemu podobných nemyslia, že jestvuje vo svete tajomná prítomnosť Boha, ktorý pozoruje i hodnotí ich život.
Z lásky k blížnym a v nich prítomného Krista sa Cirkev, ale aj necirkevné organizácie angažujú v pomoci chorým a najbiednejším tohto sveta. Jestvujú tisíce nemocníc, sirotincov a domovov pre starých ľudí, ktoré vedú ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas i peniaze. Žiaľ, sú to často ľudia, ktorí sami nie sú bohatí, ale vedia sa podeliť a preukázať lásku k druhým.
Staré perzské podanie hovorí, že v jednom roku zavládol v krajine hlad. Mnoho chudobných zomieralo pre nedostatok jedla, bohatí však naďalej žili v prepychu a veselo sa zabávali. Pozerajúc na to, vládca tej krajiny povedal: Za každého zomrelého od hladu bude odsúdený na smrť jeden z bohatých. Toto nariadenie pôsobilo rýchlo a účinne. Chudobní prestali zomierať od hladu.
Vo svetle dnešného Evanjelia sa treba spýtať seba samých: Nezaobchádzame niekedy s ľuďmi tak, ako boháč zaobchádzal s chudobným Lazárom? Nevyznávame takú filozofiu života, ktorá hovorí, že najdôležitejšie je to, aby bolo dobre hlavne nám a iných môžeme chápať tak, akoby ich nebolo? Ako vzduch, ako minuloročný sneh…
Ktosi povedal zaujímavú vetu: Nikto nie je taký chudobný, aby nemohol pomôcť druhému človeku. Sme bohatí! Dokonca si ani nevieme predstaviť ako veľmi! Možno neoplývame materiálnym bohatstvom, ale máme srdcia, ústa, ruky. Núdznym ľuďom môžeme naším srdcom preukazovať lásku, pochopenie, súcit. Môžem k nim vystrieť naše ruky, darovať im pomoc. Dobrými a dobrosrdečnými slovami vyslovenými našimi ústami môžeme im dodávať nádej, odvahu, dvíhať na duchu, liečiť ich rany.
Bratia a sestry, „Ježišovi nešlo o to, aby nás vystrašil budúcim peklom alebo potešil budúcim nebom. Chce nám skôr ukázať, že nebo je tam, kde zaznieva Božie Slovo, ktoré pomáha človeku nájsť vlastného brata“ (A. Maillot).