Bratia a sestry, pred niekoľkými týždňami som si prečítal knihu „život napriek mojej vôli“. Autorka knihy opisuje, ako sa v mladom veku rozhodla, že už viac nechce zápasiť s emocionálnou bolesťou, ktorá ju dusila. Ľahla si na chladné koľajnice a čakala, že smrť pod kolesami nákladného vlaku jej prinesie pokoj… a dostane sa do neba. Len zázrakom sa však na tomto mieste jej príbeh nekončí. V knihe mladá žena hovorí o zázraku svojho prežitia, o mučivých dôsledkoch neúspešného pokusu o samovraždu a o nádeji, ktorá úplne zmenila jej život a dala mu zmysluplný a dôležitý cieľ.

Tento dojímavý príbeh nám pripomína, že život je dar, ktorý si treba ceniť.

Aj muž z dnešného evanjelia si bol vedomý, že život jeho dcéry bol dar, ale napriek tomu Jairus prosí Ježiša, aby jej vrátil život.

Za normálnych okolností sa život vrátiť nedá. Keď raz zomrieme, už sa nevrátime naspäť k svojej rodine. To, čo urobil Ježiš bola veľká milosť pre Jairusa a jeho rodinu.

Aj dievča z úvodného príbehu dostalo veľkú milosť. Myslelo si, keď zomriem prídem do raja. Skutočne by tam prišla? Dosť podrobne opisuje celý dej. Strach, hrôzu, bolesť a šok, keď si videla vlastné nohy o  dva metre ďalej. Čakala ju dlhá a ťažká cesta liečenia a návratu do života.

Ľudia sa za ňu neustále modlili a Kristen sa pomaly približovala k Bohu. Sila modlitby je neuveriteľná. Keď si nevieme sami pomôcť je to zlé, ale s Božou pomocou sa dá všetko zvládnuť. Prekonala veľa operácií. Za tri roky bola trikrát na psychiatrii. Stále bola v depresii pod liekmi. Nevedela nájsť zmysel života.

Raz jej svitlo. Azda môže byť ešte užitočná, keď bude pomáhať ľuďom. Tou najväčšou silou na svete, čo mení ľudské životy, je Božia láska. Upla sa na Boha. Postupne prestala brať lieky. Všetci jej pomáhali – rodičia, priatelia, lekári. No najviac jej pomáhal Boh. Stále jej zasahoval do života a usmerňoval ju. Dôležité je nájsť v sebe silu žiť.

Ako máme my prekonať ťažkosti v našich životoch? Skočiť pod vlak? Bolo by to riešenie? Určite nie. Je tu Kristus, ktorý dáva zmysel nášmu životu, nemáme klesať. Je tu Boh a jeho láska. Odpoveď môžeme nájsť aj my v dnešnom evanjeliu. Žena, ktorá verila, že keď sa dotkne Ježiša ozdravie, toto nám dáva odpoveď na naše ťažkosti.

Aj my trpíme okolnosťami, ktoré sú pre iných ľudí skryté, nevedia o nich, poznáme ich len my sami a Boh. Psychické trápenia, zranenia z detstva, odmietnutia blízkymi, krivdy, zlyhania…. urobíme preto všetko, aby sme si pomohli, psycho tréning, kurzy, semináre, knihy… doslova strávime svoj majetok na to, aby sme sa vyliečili z niečoho, čo nás trápi. Často nemôžeme o  tom ani hovoriť, pretože iní by nás vysmiali, klesli by sme v ich očiach, už by nechceli s nami nič mať. Len ja a Ježiš vieme o tom, čo ma trápi. Moje vlastné sily však nestačia, aby som si pomohol.

To, čo naozaj uzdravuje je Boží dotyk, dotknúť sa Boha. Dotknúť sa Boha je viera, že On mi môže pomôcť, že ON môže. Ježišova moc je určená pre každého človeka, niet vyvolených, niet  uprednostňovaných, sme len hriešni ľudia a láskavý Boh, ochotne dávajúci svoju milosť a pomoc každému, kto prosí, kto verí, že ON to môže urobiť!

Sme vystavovaní rôznym skúškam v našom živote, ale Boh vie o ceste aj tam, kde ju my momentálne nevidíme. „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená (ý)“!

Bratia a sestry viera je dôvera, že Boh svojou silou nás uzdraví. Verím tomu? Amen.