Drahí bratia a sestry,

v dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí slová, ktoré poznáme možno až príliš dobre. A predsa, aj keď ich počúvame celý život, stále sa učíme, čo znamenajú. Ježiš zhrnul celé učenie do jednej vety: „Milovať budeš.“ Nie ako možnosť, či odporúčanie, ale ako cestu, na ktorej stojí celý náš život.

Najprv nás pozýva milovať Boha celým srdcom. To znamená, dovoliť Bohu vstúpiť do všetkého, čo v sebe nosíme — do radostí, ale aj do toho, čo nás bolí alebo za čo sa hanbíme. Boh nechce len pekne upratané srdce. On chce pravdu. Chce naše skutočné prežívanie, naše slzy aj rany. Milovať Ho srdcom znamená nebyť pred Ním zatvorený.

Potom hovorí, aby sme Ho milovali celou dušou. To znamená mať vzťah s Bohom, ktorý ide hlbšie než slová. Hľadať Ho v modlitbe, v tichu a v rozhodnutiach, ktoré robíme. Láska k Bohu nie je zvyk, ale skutočný život s Ním.

Keď Ježiš hovorí, aby sme Ho „milovali zo všetkých síl“, pripomína nám, že láska je rozhodnutie. Nie vždy cítime radosť či nadšenie. Niekedy sme unavení, zranení alebo bez chuti. Ale láska sa ukazuje práve v tom, že aj v slabosti hovorím: „Pane, chcem ísť s Tebou ďalej.“

A nakoniec hovorí, aby sme Ho „milovali celou mysľou“. Teda aj tým, čo si nosíme v hlave. Myšlienky o druhých, myšlienky o sebe a myšlienky o svete. Milovať Boha mysľou znamená nenechať sa ovládať strachom, posudzovaním či hnevom. Učiť sa myslieť srdcom, ktoré dôveruje Bohu.

A na záver Ježiš dodáva: „A svojho blížneho budeš milovať ako seba samého.“
Blížny nie je len ten, kto je mi sympatický. Blížny je človek, ktorého mi Boh postaví do cesty. Ten, koho denne stretávam. Ten, s kým žijem. Ten, s kým si niekedy nerozumiem. Ten, kto mi ublížil a ten, koho by som najradšej obišiel.

Milovať blížneho neznamená s každým súhlasiť. Neznamená všetko schvaľovať. Ale znamená to nenechať svoje srdce zatvrdnúť. Hľadať dobro. Neodsudzovať hneď. Nesúdiť podľa prvého dojmu. A najmä, nežiť v neodpustení. Lebo ten, kto neodpustil, nosí bremeno, ktoré ho ťaží každý deň.

Ježiš pridáva dôležitú vetu: „Ako seba samého“. Učí nás, že ak máme milovať druhých, musíme sa naučiť prijať aj seba. Veľa ľudí žije s pocitom, že nie sú dosť dobrí, že Boh od nich čaká viac, že sa musia stále dokazovať. Ale Boh nás miluje skôr, než čokoľvek urobíme. A keď dovolíme Bohu, aby nás miloval, až vtedy dokážeme milovať aj druhých.

Možno si niekto povie, že sú ľudia, ktorých milovať jednoducho nevie. A Boh to vie. Nečaká, že to zvládneme sami. On čaká ochotu, že Ho poprosíme: „Pane, nauč ma milovať.“ A On to urobí. Niekedy pomaly, ale určite.

A napokon, láska sa prejavuje v maličkostiach. V pokojnom slove, v úsmeve, v trpezlivosti, v tom, že vypočujem človeka, ktorý to potrebuje. V tom, že sa ovládnem skôr, ako poviem slovo, ktoré by ublížilo. A že niekomu dám šancu, aj keď si myslím, že si ju nezaslúži.

Drahí bratia a sestry, Ježišovo prikázanie lásky nie je len pekná myšlienka. Je to cesta, po ktorej máme kráčať každý deň. A nie sme na nej sami. Boh ide s nami. A keď Mu dovolíme pracovať v našom srdci, bude nás meniť. Naučí nás milovať, odpúšťať, trpezlivo znášať druhých a prinášať pokoj tam, kde je nepokoj.

Prosme dnes o otvorené srdce – aby sme milovali Boha a ľudí. aby naše slová a skutky prinášali svetlo do rodín, pracovísk i do našich vzťahov a aby sme každým dňom rástli v láske, ktorá je najväčším Božím darom.