Milí bratia a sestry,

dnešné evanjelium nám rozpráva o svadobnej hostine. Kráľ pripravil hostinu pre svojho syna, poslal sluhov pozvať hostí. Je zaujímavé, že pozvanie odmietli.

A práve tu sa začína otázka pre každého z nás: Čo robím s Božím pozvaním? Pretože aj náš život je plný Božích pozvaní. Boh nás pozýva k sebe,  k radosti, k pokoju, ku vzťahu s ním. A predsa sa môže stať, že jeho pozvanie prepočujeme. Nie preto, že by sme boli zlí ľudia.

Jednoducho máme svoje starosti – prácu, rodinu, povinnosti, svoje plány. Ráno vstaneme, celý deň niečo riešime a večer sme unavení. A Boh zostane niekde na okraji. A práve preto je dnešné evanjelium také aktuálne.

Boh nám nechce pridať ďalšiu povinnosť – nehovorí: „Musíš ešte toto.“ On hovorí: „Príď, chcem byť s tebou.“ A to je veľký rozdiel.

Svadobná hostina v evanjeliu je obrazom Božieho kráľovstva. Boh ju pripravuje pre človeka. Niečo, čo si človek nemôže sám pripraviť – život v jeho blízkosti, radosť, ktorá nekončí, spoločenstvo s ním.

A Boh nás neustále pozýva. Často si myslíme, že k Bohu musíme prísť až vtedy, keď budeme lepší, keď si dáme život do poriadku a keď sa zbavíme svojich chýb. Ale evanjelium nám ukazuje opačný smer. Najprv prichádza pozvanie a až potom sa človek mení.

Boh nás nepozýva preto, že sme dokonalí, ale práve takých, akí sme.

A tak si dnes môžeme uvedomiť, že Boh ma pozýva. Aj dnes a napriek tomu, aký som.“

A potom už záleží len na mne, či to pozvanie prijmem.

Touto odpoveďou je dnešná svätá Liturgia. Je ňou chvíľa ticha, ktorú Bohu venujeme, odpustenie človeku, s ktorým sa dlho nevieme zmieriť. Je ňou rozhodnutie začať znova.

Bratia a sestry, Boh stále pripravuje hostinu. A jeho pozvanie nie je výčitkou. Je to pozvanie lásky. Amen.