Bratia a sestry! Chcel by som poukázať na šesť aspektov, ktoré nám Ježiš v dnešnom čítaní predkladá.
Prvá skutočnosť, na ktorú sa Pán Ježiš sústreďuje, sú sociálne rozdiely v spoločnosti. V evanjeliu sa neuvádza, za akých okolností boháč zbohatol. Či to boli čisté praktiky alebo nie. Podľa textu vieme, že boháč nebol odsúdený za to, že bol bohatý. Odsúdený bol preto, že mal neláskavé a nemilosrdné srdce. Nedokázal prejaviť súcit, nedokázal dať zo svojho núdznemu.
Pán Ježiš takisto nehovorí, prečo bol Lazár chudobný. Či vlastnou vinou alebo nespravodlivým pričinením niekoho iného. Chudobných a núdznych medzi sebou budeme mať vždy a ak je to v našich silách, máme im podať pomocnú ruku.
Sociálna nerovnosť, či nespravodlivosť, tak ako aj dnes, bola aj v minulosti. Na tomto svete sú vždy bohatší i chudobnejší. Ježiš ani nepovedal, že to bude inak. Naopak! Dejiny nám potvrdzujú, že boli časy, kedy aj cirkev samotná prispela k prehĺbeniu sociálnych rozdielov namiesto toho, aby sa ich snažila znižovať. Otázka, či výzva pre nás dnes je v tom, ako sa k problému sociálnej nerovnosti postavíme my. Zaiste, mnohí možno nemáme príliš na rozdávanie. Ale lásku v srdci, porozumenie pre druhého, ochotu pomôcť, poradiť, alebo aspoň vypočuť – to nás veľa nestojí. Ani Lazár nežiadal od boháča milióny, žiadal len nasýtiť sa odpadkami z jeho stola. Ale ani tie mu nikto nedal… Tak ani my sa nemusíme vzdať všetkých svojich úspor v boji s chudobou. Niekedy stačí vzdať sa len toho, čo už aj tak nevieme použiť. Treba možno len osloviť charitu, ponúknuť šatstvo, ktoré už nenosíme. Žiaľ, často musíme súhlasiť s dnešný príbeh, keď počúvame, že my ľudia sa k sebe niekedy správame horšie ako psy. Aj v dnešnom podobenstve najväčšiu službu chudákovi – Lazárovi – preukazujú práve zvieratá, ktoré mu aspoň lížu vredy na tele.
Druhá skutočnosť je zrejmá nám všetkým. Či bohatý, či chudobný – v jednej veci sme si všetci rovní – a tou je smrť. Najprv zomiera Lazár, potom prichádza rad aj na boháča. Mnohí si povieme: ak už v mnohom na tomto svete spravodlivosti niet, tak potom aspoň v tom, že všetci musia zomrieť. Naozaj tu nik neostane večne.
Tretia skutočnosť dnešného podobenstva je tá, že krivdy a nespravodlivosti života nezostávajú v Božích očiach nepovšimnuté. A pokiaľ nedošlo k ich náprave počas života, potom určite k náprave dôjde vo večnosti. Nuž a dnešné podobenstvo je toho jasným svedectvom. „Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé. Teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš.“
Štvrtá skutočnosť je tá, že nie je možné prísť z „druhého sveta“ a svedčiť živým o posmrtných veciach. Takáto totiž bola túžba odsúdeného a trápiaceho sa boháča. Chcel, aby Abrahám poslal Lazára na svet ako svedka o týchto veciach jeho piatim bratom. Je dobré, ak nám záleží na spáse našich príbuzných, ale nech nám na tom záleží pokiaľ žijeme a pokiaľ žijú oni. Po smrti sa už totiž nedá pred Bohom nič vylobovať ani pre seba, ani pre príbuzných.
Piata skutočnosť spočíva v tom, že najväčším varovaním pre nás živých – aby sme sa nedostali na miesto múk – je slovo Božie. Vo svätom písme nachádzame všetky potrebné inštrukcie na to, ako žiť, aby sme sa nemuseli ocitnúť na mieste múk. Nemusíme vymýšľať nič nové. Pán nám dal jasný návod, ktorý nepotrebujeme vylepšovať ani meniť.
Posledná, šiesta skutočnosť, nadväzuje na predchádzajúcu. „Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ To znamená, ak neberieš vážne Evanjelium – sväté písmo, ak toto slovo neposlúchaš, potom neočakávaj nejaké nadprirodzené zjavenia, ktoré by ti mali pomôcť k viere alebo k obráteniu sa.
Bratia a sestry, ak všetko zhrnieme, z dnešného Ježišovho podobenstva pre nás vyplýva hlavne to, aby sme mali srdcia otvorené pre tých, ktorí sú na tom ešte horšie ako my! Spravodlivosti bude zadosťučinené. Krivdy nezostanú nepovšimnuté. Vydávajme svedectvo o Bohu svojim blížnym, kým žijeme! Po smrti je už neskoro. Amen.