Bratia a sestry, Ježiš Kristus, Boží Syn k nám prichádza aby sme mali večný život. Zjavuje nám Božiu lásku, chce aby sme Ho vpustili do svojho života…
Prudká reakcia od posadnutého z dnešného čítania nás zaráža, možno sme v rozpakoch: „Čo ťa do nás Ježiš, Syn najvyššieho…“? Takýmto spôsobom sa oboriť na Krista? Bol to zúfalý výkrik diabla, po ktorom nasledoval útek. Pred Živým Bohom kráľovstvo lží neobstojí.
Mňa vždy zaráža a som v rozpakoch, že táto veta nezaznela iba vtedy v gergezskom kraji. Táto veta zaznieva aj v dnešnom svete, a počujeme ju dosť často. Dnes táto veta: „Čo ťa do nás Ježiš, Syn najvyššieho…“? nevychádza z úst diabla, ale často vychádza z úst veriacich ľudí.
Pravdou je, že veriaci katolík nikdy nepovie. „Čo ťa do nás Ježiš, Syn najvyššieho…“? …nie týmto spôsobom… Ale často počuť: Čo ťa do nás, Cirkev? Cirkev ty nám daj pokoj, lebo ty si sklamala, zlyhala. Ty už tu nemáš čo robiť. Alebo: čo farára do toho, že sa rozvádzame? Čo s tým má kňaz spoločné? Ako si dovoľuje hovoriť mi do mojich vzťahov, do mojich rozhodnutí či správania ? Však farár je tiež hriešny, čo mi on má rozprávať do života? A hneď nezabudneme poukázať na všetky jeho chyby, na chyby všetkých ktorí sa snažia zasiahnuť do nášho “kráľovstva”.
Toto dnes zaznieva v rôznych obmenách a žiaľ, príliš často z úst veriacich. Je to stále, bratia a sestry tá istá veta, „Čo ťa do nás Ježiš, Syn najvyššieho…“? Stále znie v tomto svete.
Nik z nás, ktorí žijeme na tejto planéte, nie je bez hriechu. Ani ja, ani ty… Nikto. My, kňazi sme hriešni. My, ktorí upozorňujeme na to, že život je dar, sme hriešni. My, ktorí upozorňujeme, že manželstvo je nerozlučiteľné, sme hriešni. Nehovoríme však sami za seba. Keď upozorňujeme, tak iba v Božom mene. Všetci služobnici – kňazi sme tu z poverenia Ježiša Krista. Preto hovoríme to, čo nás Kristus učí. Nemôžeme nehovoriť, lebo by sme boli neverní svojmu poslaniu.
Človek nemôže povedať že nebude dodržiavať Božie prikázania, lebo niekto iný je hriešny. Kristus nebol hriešny a tiež sa mu ušlo mnoho “označení”. Aj na Neho si ľudia dokázali niečo nájsť: priateľ mýtnikov, hriešnikov, prostitútiek, ten ktorý mocou Belzebuba vyháňa zlých duchov…
„Čo ťa do nás Ježiš, Syn najvyššieho…“?
Je dôležité počúvať Ježišove slová, počúvať ich, pretože to sú slova života. A žiť podľa nich. Nevyhovárať sa, že ten, alebo onen tak nežije, tak prečo by som mal ja? Nie. Za mňa nikto z vás do pekla nepôjde – modlím sa, aby sa to nestalo – tam si pôjdem ja sám, ak odmietnem Božiu spásu. Za mňa nikto, ale každý sám za seba. Tak ako sa iba sám za seba rozhodnem, či prijmem, alebo odmietnem Krista. Na tomto bude záležať moje večné šťastie alebo nešťastie.
My, ktorí sme tu v kostole každú nedeľu, prijímame znova a znova radostnú zvesť, sa nedajme pomýliť svetom, ktorý vykrikuje na Krista „čo ťa do nás…“ ale hovorme svetu, áno Kristus má právo sa starať, radiť, upozorňovať, určovať hranice… Veď On je náš Vykupiteľ. Spolu s Otcom a Svätým Duchom nás stvoril, dal nám život, má na to právo. Opakujme to tomuto svetu. Nech to svet vidí.