Bratia a sestry, určite aj vám už zazvonil mobil a na druhej strane sa vám prihovoril niekto, kto vás chcel “uloviť” – možno chcel niečo predať alebo ponúknuť výhodné služby, možno vás pozýval zúčastniť sa skvelej promo akcie a kúpiť vec, bez ktorej už nebudete vedieť ďalej žiť… Možno ste pri prvom takom telefonáte mali aj chuť sa porozprávať. Je zaujímavé sledovať, ako sú tí ľudia dobre pripravení a majú pohotovú odpoveď na každé  odmietnutie. Najčastejšie však telefonát týchto “lovcov” ihneď zrušíme.

„Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ (Lk 5, 10) – tieto slová povedal Ježiš Petrovi. Loviť ľudí – trocha neobyčajná výzva. Dnes by v našom prostredí – nakoľko sa neživíme rybolovom – znelo Ježišove pozvanie možno trochu inak. V súčasnosti by veľa ľudí na tú rybársku analógiu zareagovalo skôr: „Nemám chuť sa dať niekomu uloviť”. Sme skôr pesimistickí pri tomto obraze, nakoľko už každý z nás na niečo prázdne a zbytočné “skočil”. Zdá sa nám to nevhodné, aby sme sa stali obeťou lovu. A rovnako sa nám zdá nevhodné, aby sme ľuďom predkladali rôzne návnady a triky, aby skončili v našej sieti. A predsa je to obraz, ktorý nám ponúka evanjelista Lukáš. Obraz, pri ktorom nejde o žiadne triky, falošné návnady, či prázdne háčiky. Skúsme sa teda nad tým zamyslieť.

Som presvedčený, že ten príklad s lovením musel znieť zvláštne aj rybárom. Veľmi dobre vedeli, že rybám, ktoré sa chytili do siete, je koniec. Ako ich teda Ježiš môže pozývať do takej služby? Áno, ak ulovíte do siete ryby, je to ich koniec. Ak však zhromaždíte rozptýlených, osamelých a rozdelených ľudí, je to ich záchrana. A tu sa celé podobenstvo rozuzľuje. Ježiš so svojím pozvaním vstupuje do situácie zúfalstva. Peter aj jeho spolupracovníci na lodiach majú za sebou dlhú neúspešnú noc. Žiaden úlovok. Možno sa im to už stalo aj predtým. Vedeli, že vo svojej práci aj napriek skúsenostiam, nikdy nie sú pánmi situácie. Možno aj preto sú ochotní spustiť siete nie iba v noci, ale aj cez deň.

Čakali by sme, že Peter a jeho spolupracovníci po úlovku toľkých rýb budú jasať. Evanjelista však hovorí o rybároch, ktorých sa zmocnila hrôza. Z úspešného úlovku boli šokovaní. Zľakli sa. Prečo? Títo rybári poznajú, že sa deje čosi nadprirodzené, čosi čo absolútne nemajú pod kontrolou. Vedeli, že úspešný úlovok závisí od množstva premenných, ktoré nemožno ovplyvniť. A práve teraz sa tu deje niečo, čo vôbec nechápu. Roky skúseností ich poučili, že niečo také nie je možné. To ich desí. Peter a jeho spolupracovníci sa stretávajú s tým, čo ich ďaleko presahuje. Stretnutie Krista s rybármi vyústilo do zásadovej zmeny v ich životoch.

Možno pretrváva pochybnosť z dnešného príbehu. Možno sa stále bránime predstave, že by sme mali byť rybármi ľudí. Keď sa však pozrieme na svoj život, možno v ňom rozpoznať rozmanité udalosti, ktorými sa k nám približoval Boh. Možno nie sú také zrejmé ako tá z dnešného evanjelia. Možno sa podobajú nenápadnému hlasu.

Som si istý, že výzva: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ (Lk 5, 10) nebola určená iba Petrovi a jeho spoločníkom. Táto výzva je určená pre každého z nás. Pán Ježiš nás volá, aby sme ho nasledovali a priťahovali ľudí. Priťahovať ľudí k Ježišovi. My sa síce nemôžeme stretnúť s Pánom Ježišom rovnako ako apoštoli, môžeme však Ježiša stretnúť v druhom človeku, v modlitbe, pri svätej Liturgii, atď.

Možno dnes stojí Ježiš na brehu nášho života. Chce nám pomôcť opraviť a oprať siete našich vzťahov, zvlášť tých nenaplnených, nezvládnutých a zranených. Chce nám pomôcť opustiť siete zlozvykov a závislostí, ktoré nás zväzujú. A určite chce, aby sme sa aj my stali jeho učeníkmi a rybármi ľudí, preto je potrebné poznať Ježišovo učenie. Ježiš všetko veľmi zjednodušil, aby sa nám to dobre pamätalo – ak milujeme Boha aj všetkých ľudí, vtedy plníme Jeho vôľu. Potom sa môžeme stať apoštolmi doma, v škole alebo kdekoľvek inde. Stačí, keď budeme konať s láskou a určite mnoho ľudí spozná, že vo svojom srdci nosíme Ježiša, a tak ich môžeme svojim dobrým príkladom pritiahnuť bližšie k Ježišovi.

Bratia a sestry,  posolstvo dnešného príbehu z Lukášovho evanjelia je v tom, že nás Boh povoláva do služby zvestovania jeho kráľovstva. A v tejto službe sme odkázaní na jeho predivnú moc, ktorá nás premieňa.

Amen.