Bratia a sestry,

v dnešnom krátkom evanjeliu ktoré sme počuli, Ježiš povedal až štyrikrát slovo „dobro“. „Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia…“ … dobre robte…, … lebo on je dobrý… Problém, o ktorom tu Ježiš hovorí, je veľmi aktuálny. Stretáme sa s ním každý deň. Je to problém zla. Inými slovami povedané je to absencia dobra.

O rozšírení zla sa presviedčame na každom kroku. Okrem toho, že má masívnu propagandu a krikľavú reklamu, vidíme zlo, ktoré sa pácha na druhých, a cítime zlo, ktoré iní spôsobujú nám. A aj pri pohľade na seba – ak nie sme celkom zaslepení, vidíme zlo, ktoré spôsobujeme my sami.

Určite každý z nás zaujíma voči zlu nejaké stanovisko. Smutné je, keď sa ten istý človek voči zlu stavia rozdielne podľa toho, či ide o zlo, ktoré sa deje jemu, alebo o zlo ktoré spôsobuje on sám. Aký má byť zásadný postoj voči zlu? Určite môžem potvrdiť, že nesprávny je ten postoj, ktorý zlo vo svete rozmnožuje a správny je ten postoj, ktorý zlo vo svete potláča. Preto by každý kresťan mal zlo vo svete zmenšovať. Do jestvujúceho zla treba vkladať čím viac dobra. Výstižne nám to pripomína apoštol Pavol v liste Rimanom: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo“ ( Rim 12, 21).

Určite každý z nás má vo svojej blízkosti niekoho, kto ho nemá rád, alebo mu dokonca cielene robí zle. Môže to byť niekto z práce, školy, susedstva alebo dokonca náš príbuzný. Viem, že je veľmi náročné pristupovať k ľuďom, ktorí nás sužujú a znepríjemňujú nám život s láskou a milosrdenstvom. Mať v práci kolegov, ktorí vám nadávajú a neustále vás ponižujú rozhodne nie je príjemné… Alebo vydržať v triede so spolužiakom, ktorý vás neustále šikanuje… A ešte horšie je byť doma s členom vlastnej rodiny, ktorý vás bije, či psychicky týra… Všetky tieto situácie sú neskutočne ťažké a bolestné. Človeku neraz prebehne hlavou myšlienka, že by svojho nepriateľa najradšej zahrabal na inej planéte, alebo mu taktiež spôsobil rovnaké príkorie a zlo… Zistili by sme však, že zlo plodí ďalšie zlo. A Písmo nás stále neústupne vyzýva: „Miluj svojich nepriateľov“ (Lk 6, 35).

Veľká zbraň proti zlu je odpustenie. Odpustenie je veľmi aktuálna téma pre každého. Aj ľudia, ktorí nie sú veriaci, čelia  otázke či a ako odpustiť.  Hnev, zahorknutosť či zlosť majú v živote človeka obrovskú deštruktívnu silu. A nikto z nás v tomto smere nie je nad vecou. Ľudia sa často pýtajú –  Je možné odpustiť tomu, koho vôbec nemrzí, že mi ublížil? A prečo by som vôbec mal odpúšťať alebo to nejako riešiť alebo odplácať dobrým? Prečo? Pretože kto nie je vysporiadaný s minulosťou, nemôže žiť v radostnej prítomnosti ani očakávať s nádejou budúcnosť. Či sa nám to  páči alebo nie, či to budeme popierať alebo vytláčať do podvedomia,  takto sme jednoducho nastavení. Takto to je: kto nie je vysporiadaný s minulosťou, nemôže žiť v radostnej prítomnosti ani očakávať s  nádejou budúcnosť.  A vysporiadať sa s minulosťou znamená aj odpustiť.

Musím  pripomenúť, že je rozdiel medzi odpustením a zmierením. Odpustenie  znamená, že sa vzdám práva na potrestanie či pomstu tomu, kto mi ublížil. Vzdávam sa práva oplácať zlým za zlé. Odpustenie je predpokladom k zmiereniu. Odpustenie je niečo, čo môžem urobiť bez ohľadu na druhého. Odpustenie mám vo svojich rukách.

Ku zmiereniu je však potrebná ochota oboch strán. Zmierenie sa nedá prikázať. Nie je to v našich rukách. A tiež platí, že nemusíme  dôverovať niekomu, kto nás sklamal. Dietrich Bonhoeffer, ktorý bol na  sklonku vojny popravený v koncentračnom tábore, a teda vedel niečo o nepriateľoch, napísal: „Ježiš Kristus žil uprostred svojich nepriateľov. Na konci Ho opustili všetci jeho učeníci, ktorých  považoval za svojich priateľov. Na kríži bol úplne sám, obklopený  zločincami a posmievačmi. Presne kvôli tomu prišiel, aby priniesol pokoj Božím nepriateľom….“

Bratia a sestry, “Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.” Tieto slová nám hovorí Pán Ježiš. Všetko je to na Bohu, ktorý svoju lásku prejavuje každému a je už len na nás ako budeme reagovať. Aj my by sme mali dokázať svoju lásku a dobro dávať všetkým, priateľom aj nepriateľom, blízkym i menej blízkym i keď sa nám to zdá veľmi náročné… ale práve o to ide. Ak by sme milovali iba svojich priateľov, skončili by sme pri otázke, “a čo zvláštneho robíte? Veď to robia aj hriešnici…“