Bratia a sestry, plytkosť a povrchnosť – to je to, na čom dnes mnohí ľudia zlyhávajú. Ak človek preniká do hĺbky a ponára sa do nej tak, ako to kázal Ježiš Petrovi, (Zatiahni na hlbinu), spoznáva, akým skutočne je.
Žijeme v dobe, ktorá miluje povrchnosť. Vnímame ju okolo seba každý deň. Pestujeme povrchné vzťahy, máme povrchné záľuby, prijímame povrchné názory, radi sa venujeme povrchnej zábave a dokonca sa v spoločnosti rozmohlo aj povrchné vzdelávanie. Uvedomme si, že povrchnosť vždy vedie ku kríze. Strom, ktorý má korene len na povrchu vyvráti aj trochu silnejší vietor. Iba strom, ktorého korene siahajú do hĺbky, môže odolať aj veľkým nárazom vetra. Rovnako je to aj v ľudskom živote. Pokiaľ sú naše vzťahy povrchné, tak v momente, keď príde kríza, sú zničené – vyvráti ich. Pokiaľ sú naše vzťahy vybudované len na povrchu, odnesie to manželstvo, rodičovstvo, farnosť i spoločnosť. Taktiež, ak budeme mať len povrchné vedomosti, budeme s pravdou hneď hotoví. Dnes je veľa ľudí, ktorí poznajú a rozumejú málo, ale myslia si, ako toho veľa vedia.
Žiaľ, povrchnosť sa čoraz viacej dostáva aj do cirkvi, do farnosti a nám to začína pripadať úplne v poriadku. Na jednej strane, chceme dodržiavať všetky liturgické obyčaje, alebo lepšie povedané, vyžadujeme – mnohokrát až ortodoxne – aby ich druhí konali. Keď však príde na “lámanie chleba“, neraz sa začneme vyhovárať – nemali sme čas… sme zaneprázdnení… nemohli sme prísť… atď. Nakoniec sa z veľmi tvrdých katolíkov, ktorí vyžadovali dôkladné dodržiavanie liturgických predpisov, mnohokrát stávajú iba povrchní katolíci, ktorí sa len polovičato pomodlia a raz za týždeň nejako vydržia tú hodinu presedieť v chráme. Zbežne pristúpia k sviatostiam, niečo málo si zapamätajú z evanjelia a majú dojem, akí sú dobrí veriaci.
Ak chceme robiť veci poctivo – či už sú to vzťahy, povolanie, rodičovstvo, službu vo farnosti… nemôžeme sa ostať hrabať len na povrchu, ale musíme ísť do hĺbky, musíme zájsť na hlbinu toho, čo robíme. V skutočnosti, ak zatiahneme na hlbinu, spoznáme svoju hriešnosť – seba samého a spoznáme samotného Krista. Možno v tej chvíli, tak ako Peter povieme „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8) Kristus však neodíde. Ako by mohol odísť, keď prišiel na tento svet práve preto, aby ukázal, že ťa má rád, napriek tomu, že si hriešny? Jeho miesto je práve tam, pri tebe, pri hriešnom Petrovi, Jánovi, Márii, Katke… Kristus za nami chce prísť aj do nášho zamestnania, rodiny, chce byť s nami, aj keď sme hriešni, mrzutí, nervózni a sklamaní, že sa nám nič nepodarilo. On chce byť súčasťou tvojho, môjho, nášho života. Chce nás naučiť ako správne žiť, nerobiť veci polovičato a povrchne.
Boh nestvoril veci okolo nás povrchne, len tak, aby boli. Boh dal všetkému zmysel a my sme tu na to, aby sme tento zmysel objavovali, aby sme po ňom pátrali. Po neúspešnom rybolove Pán Ježiš dáva svojim učeníkom jednu radu: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov“ To je jedna z úžasných viet, ktoré zazneli. Loviť na plytčine sa nedá. Tam akurát “ulovíme“ zdochnuté ryby, ktoré unáša hladina. Morské poklady sa však nachádzajú v hlbinách. Ležia úplne na dne. K týmto pokladom je potrebné sa ponoriť. No pri povrchnom rybolove poklad nikdy nenájdeme.
Zdochnutá ryba sa nielenže nachádza hneď na povrchu hladiny, ale je aj unášaná prúdom – to znamená ide s prúdom. Kresťan nie je povolaný na to, aby bol človekom povrchným a aby plával s prúdom doby. Naopak, kresťan je povolaný, aby veľmi často plával proti prúdu, aby mal silu a odvahu v moci Svätého Ducha plávať aj proti prúdu doby. Preto nás Pán Ježiš pozýva na hlbinu, aby náš život nebol povrchným životom, aby sme neplávali s prúdom doby, ale ako kresťania bojovali dobrý boj viery. Preto prajem všetkým v našej farnosti šťastné potápanie. Vtedy bude náš rybolov bohatý a náš život plný. Amen