Bratia a sestry!
Možno ste už počuli, že dnešné podobenstvo z evanjelia podľa Lukáša patrí medzi najkrajšie rozprávania vo svetovej literatúre. A to preto, lebo hovorí o márnotratnom synovi, ktorý sa pokorne vrátil zo zlej životnej cesty k svojmu otcovi.
Avšak milším a príjemnejším sa nám stane ešte vtedy, keď si v ňom skôr, ako sa zameriame na márnotratného syna, všimneme láskyplného otca. Potom môžeme toto Ježišovo rozprávanie nazvať: ´Podobenstvo o láskyplnom otcovi´.
Pozrime sa teda v duchu na tohto láskyplného otca. Keď si od neho mladší syn žiadal svoj dedičský podiel, otec mu nič nevyčítal, nedohováral a nenútil ho, aby zmenil svoje rozhodnutie. Nijako ho nezdržiaval, nebránil odísť s dedičským podielom do ďalekej cudziny, nepriviazal ho doma a ani nezamkol do komory. Jednoducho mu odovzdal do rúk peňažný podiel, ktorý mu patrí ako dedičstvo a nechal ho slobodne odísť do sveta.
Otec nám v podobenstve znázorňuje a zobrazuje nebeského Otca. Z tohto zobrazenia vyplýva, že náš nebeský Otec dáva každému človekovi slobodu a nenúti svoje deti k ničomu. Nezaväzuje ich, aby zostali v jeho dome, ale necháva ich slobodnými, aby odišli za dobrodružstvom svojho života podľa vlastnej vôle.
Božia láska teda rešpektuje slobodu, ktorou ľudí obdarovala. Lenže skúsenosť nás učí, že sloboda sa dá aj zneužiť. Napríklad niekto sa obohacuje na úkor iných, alebo uprednostňuje seba, bez ohľadu na iných. Aj márnotratný syn, bez ohľadu na otca a brata, odišiel z domu do sveta, aby si užíval. Zneužil svoju slobodu a tak sa vzdialil od otca. Každý človek, ktorý zneužíva svoju slobodu na konanie zla, vzďaľuje sa od Boha.
A tu sa niekto môže opýtať: „Prečo nám teda Boh dáva slobodu, ak je tam riziko, že ju človek môže zneužiť? A to až natoľko, že opustí nebeského Otca?“ Odpoveď znie: „Preto, lebo Boh pozná vysokú hodnotu slobody. Bez slobody by totiž človek nebol človekom, bol by iba ako bábka v bábkovom divadle. Bábka ma do hlavy pevne zastrčený drôt a tým drôtom ju režisér vedie po javisku a núti ju poslúchať. Keby človek bol ako bábka, určite by sa nemohol postaviť proti Bohu, ani by sa nedopustil hriechu a bol by nútený k ustavičnej poslušnosti voči Bohu. Lenže vtedy by nebol schopný ani milovať Boha. Preto Boh obdaril človeka slobodou i s tým rizikom, že ju môže zneužiť proti samému Bohu.“
V bežnom živote sa často ocitáme v pozícii márnotratného syna. Otec nás tak veľmi miluje, že nám dovolí odísť preč z domu. Ale stále nás sprevádza svojím požehnaním. Kým sme sa my vzdialili od neho, on nás čaká s otvoreným náručím, aby nám pošepol: „si môj milovaný syn/dcéra, v tebe mám zaľúbenie“.
V skutočnosti vtedy odchádzame z domu, keď popierame, že patríme Bohu, že nás Boh drží vo svojom objatí a sme hlboko vpísaní do jeho dlaní. Opúšťame domov, keď prestávame veriť v Boha a začíname viac veriť hlasom zo sveta. Tu sa začínajú naše pády a blúdenia.
Boh od nás nečaká vysvetlenie, pretože on má pre naše pády pochopenie. Nekladie si podmienky, jednoducho nám ponúka svoju lásku a návrat. Boh Otec nemá dôvod nás trestať. Vytrestali sme sa už sami, keď sme sa vzdialili z jeho blízkosti. Cesta k odpusteniu vedie iba cez prijatie Boha do svojho života a to je všetko. On nám neustále hovorí „milujem ťa“ a to bez ohľadov na množstvo hriechov. Dúfa, že sa vrátime. Boh nás všetkých volá – Európanov, Ázijčanov, Američanov, atď. -, aby sme sa vrátili domov a vstúpili do jeho svetla a pokoja. Pretože v Božom svetle uvidíme svojho blížneho ako brata, pretože obaja rovnako patríme Bohu.
Bratia a sestry, vieme, že Boh nás všetkých miluje. A Boh nás dnes pozýva k tomu, aby sme aj my milovali jeho láskou a prejavovali druhým také milosrdenstvo, aké on prejavuje nám. Sme povolaní milovať láskou, ktorá si nekladie podmienky, ale jednoducho miluje.