Drahí bratia a sestry!

Toto je jeden z biblických príbehov, ktorý sa zdá, že je na prvé čítanie tak zrozumiteľný, že ho ani nepotrebujeme vysvetľovať.

Napriek tomu si však položme pár otázok, pretože stojí za to, aby sme sa nad ním zamysleli. O čom je toto podobenstvo? Čo nám chce povedať? A čomu nás v ňom Ježiš učí?

Jednou z tém je modlitba. Tomu by zodpovedala aj tá skutočnosť, že náš dnešný príbeh bezprostredne nasleduje za iným, ktorého námetom je práve modlitba. A naozaj – ak človek hľadá poučenie, ako má či nemá vyzerať jeho modlitba, ako má a nemá hovoriť s Bohom – v tomto podobenstve sa mu takéto učenie dostane.

Inou témou je, že sa nemáme jedni nad druhých povyšovať. Tomuto zas zodpovedá poznámka hneď v úvode, že Pán Ježiš toto podobenstvo hovoril o „tých, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali“ (Lk 18,9). Takých ľudí nájdeme bezpochyby v každej dobe, ľudskej spoločnosti a žiaľ, aj v Cirkvi.

Je tu však aj tretia téma. Podobenstvo hovorí o tom, aké normy a miery platia v Božom kráľovstve, čo je vlastne veľkosť a malosť, povýšenosť a poníženosť. Tomu by zas zodpovedala záverečná poznámka v príbehu: „každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 18,14).  

Bratia a sestry, o čom teda toto podobenstvo je? Ktorá z troch možností je tá najdôležitejšia? Platia všetky tri.

Poďme sa však na príbeh pozrieť pekne krok za krokom!

Dnešné podobenstvo nám ukazuje dvoch mužov. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. Ďalej sú predstavení zvláštnym spôsobom. Ani v jednom prípade nezaznie ich meno a ďalšie osobné informácie. Pri farizejovi nie je uvedené jeho povolanie. Je povedané len toľko, že to bol farizej. Ale to nebolo jeho zamestnanie. Farizeji boli židovská skupina náboženskej elity, ktorá mala vplyv na náboženský a politický život v Izraeli. Nevieme čím sa živil, aké mal remeslo, či bol bohatý a či mal rodinu. Vieme o ňom, že bol dobrý, slušný, spravodlivý a bohabojný muž. Živil sa poctivou prácou, nikoho neobťažoval a bol to morálny človek. A nielen to: „Postil sa dva razy do týždňa a dával desiatky zo všetkého, čo mal.“ (Lk 18,12). Mýtnik bolo v tom čase zamestnanie. Išlo v ňom o vyberanie daní a keďže väčšinou to boli aj bohatí ľudia, toto remeslo nekonali čestne, boli bezpochyby skorumpovaný.  Mýtnik bol zároveň aj človek, ktorý pracoval pre Rimanov.

Keď si to zhrnieme, tak farizeja vidíme ako vzorného človeka. A aj on sám seba takto predstavuje v podobenstve. A určite by sme takí chceli byť aj my!

Ako je to s mýtnikom? On o sebe veľa nehovorí. V podobenstve je predstavený ako mýtnik – vyberač daní – a to boli podvodníci a zlodeji. Obohacovali sa na úkor obyčajných ľudí, chudákov, od ktorých nemilosrdne a tvrdo vyberali poplatky za každú maličkosť. Daňové predpisy boli vtedy samá diera, a tak zvádzali ku korupcii. A okrem toho ako kolaboranti pracovali pre rímsku správu, pre cudzincov. Mýtnik je úplne iný ako farizej. To je jasné už na prvý pohľad.

V podobenstve obaja prichádzajú do chrámu, aby sa modlili. Pri farizejovi nás to neprekvapuje, pretože ten do chrámu prirodzene patrí. Skôr nás tam zaráža mýtnikova prítomnosť. Čo on tam hľadá? Je pravdou, že chrám je miestom pre všetkých ľudí – poctivých i nepoctivých, slušných i neslušných. Obaja sú teda v chráme a každý z nich sa modlí. A až tu, pred tvárou Boha, sa ukážu v pravdivom obraze. Človek totiž môže navonok niečo zastierať, či predstierať, ale v modlitbe to tak nie je. Dlho sa môže pohybovať v pološere, ale pri modlitbe je vo svetle.

Čo nám vlastne o farizejovi ukazuje jeho modlitba? „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia.“ (Lk 18,11) On nehovorí o tom, aký je, ale hovorí aký nie je – „nie som ako ostatní ľudia …“

Bratia a sestry, koľkí to tak robia aj dnes! Takéto porovnanie stále dopadne v môj vlastný prospech. Vždy sa nájde niekto, kto je na tom trošku horšie ako ja. Napríklad, nie som síce v kostole každú nedeľu, ale táto rodina príde do kostola len na Vianoce. S manželkou sa síce občas pohádam, ale stále sme sa nerozviedli ako naši susedia. Nefunguje to aj u nás takto? Je to ľahké a lákavé. Ale nie pravdivé.

A čo nám ukazuje o mýtnikovi jeho modlitba? Je omnoho stručnejšia: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18,13) V jednej vete hovorí o sebe, že je hriešnik. Neporovnáva sa s inými ľuďmi. Isto by našiel niekoho, kto je ešte väčší hriešnik. Možno niekoho, kto ani do kostola vôbec nepríde. On stojí v úzadí kostola a neodváži sa ani pozdvihnúť oči, ale vyznáva: „Som hriešny.“ Hovorí pravdu o sebe. Na nič sa nehrá, nič nepredstiera a na nikoho neukazuje prstom.

Bratia a sestry, toto je príbeh dvoch mužov: farizeja – spravodlivého a mýtnika – hriešnika.  Kde stojíme my vo vzťahu k Bohu a k druhým?