Drahí bratia a sestry!
Keď sa pozrieme na naše mestá, vidíme v nich krásnu vianočnú výzdobu, ktorá vytvára sviatočnú atmosféru a zároveň nás pozýva k hlbšiemu prežívaniu týchto sviatkov. Žijeme v očakávaní príchodu Krista na tento svet. Mnoho ľudí však ostane iba pri pozvaní a peknej výzdobe. Vianoce však nie sú iba o dekoráciách, aj keď sú ich súčasťou. Vianoce sú pozvaním do hlbšieho vzťahu s Ježišom.
Dnešné evanjelium pozýva bližšie ku Kristovi. Lenže stalo sa, čo sa nemalo a ľudia sa začali rad – radom vyhovárať. Aj nás dnes Ježiš pozýva k sebe a je len na nás, či toto pozvanie prijmeme, alebo sa vyhovoríme. Našou odpoveďou môže byť účasť na liturgii a prijatie Krista do svojho života, pod spôsobom chleba a vína. Ak ho pre nejaké okolnosti nemôžeme prijať do svojho srdca, tak môžeme prísť k nemu do chrámu, kde je stále prítomný a čaká na nás.
Možno reagujeme tak, že nemáme čas, sme zaneprázdnení a musíme ešte to a to. Nepodobá sa niekedy náš život na ľudí z evanjelia? V mnohom možno áno! Je dôležité, aby sme si aj v každodennom zhone našli čas pre Boha – pre náš duchovný život a hlbšie rozjímanie.
Necelých osem dní nás delí od Vianoc. Všetci vnímame Vianoce ako sviatky pokoja. Ako ich chápe tento svet? Aké nám ich ponúka? Bohužiaľ niekedy naše mestá ostávajú len pri peknej výzdobe a svetlách. Pre viacerých ľudí je to iba silná tradícia. Pre niektorých sú Vianoce príležitosťou zastaviť sa, zamýšľať sa, porovnávať minulé s prítomným a slová so skutkami. Pre iných je to tak. Ale kto sa na ne pozerá objektívne, musí priznať, že pre mnohých sú to aj dni bolesti a tichého smútku. „Vianočné hodnoty“ vzbudia u viacerých ľudí iba trpký úsmev. Dá sa tu celkom vážne hovoriť o láske, nevinnosti, údive, nežnosti, o pokoji a nakoniec o prijatí Ježiša v malom dieťati?
Mnoho ľudí v našom meste, v rodinách, či v samote, prežije tieto Vianoce bez Boha a bez jeho lásky. Ale to ešte neznamená, že Boh a jeho láska nepríde. On, hoci je všemohúci, jednu vec nedokáže – nemôže nás prestať milovať! Môžeme si svojím správaním postaviť proti sebe všetkých ľudí. Nemôžeme však nijakým skutkom donútiť Boha, aby nás prestal milovať. Preto chce prísť, aby nám mohol darovať svoju lásku a pokoj, ktorý najviac potrebujeme.
Boh totiž neviaže svoju lásku na nijakú podmienku – ak budeš dobrý, ak budeš nábožný, ak urobíš toto a tamto. Nie! Boh ťa miluje takého, aký si. V situácii a v stave, v ktorom sa práve nachádzaš.
Nemiluje ťa preto, že si dobrý, ale preto, lebo on jediný je Dobrý. Nemiluje ťa preto, že ty miluješ jeho, ale preto, lebo on je Láska. Dovoľ mu, aby ťa miloval – nechaj sa milovať!
Ak sme sa ho zriekli pre tento svet, vráťme sa k nemu, pretože on sa nás nezriekol a on nás hľadá.
V starej knihe Otcov púšte čítame aj tento príbeh. Jakub sa rozhodol, že svoj život prežije na púšti v modlitbách a pôstoch. Ale do cesty mu prišlo krásne dievča, do ktorého sa zamiloval. Otec dievčaťa bol pohanským kňazom. Keď ho Jakub požiadal o ruku jeho dcéry, ten povedal: „Ja ti ju nedám za manželku, kým sa neporadím so svojím bôžikom.”Poradil sa a Jakubovi povedal: „Nedám ti svoju dcéru za manželku, pokiaľ sa nezriekneš svojho Boha.” Jakub prežíval veľký vnútorný boj. Nevedel sa rozhodnúť, komu dá prednosť. Ale ľudská láska zaslepila aj jeho. S trasúcou rukou a výčitkami svedomia sypal tymian na oltár bôžika. Ale otec dievčaťa ešte nebol spokojný a povedal: „Musím sa ešte raz poradiť so svojím bôžikom, či ti ju mám dať, alebo nie.” Pohan sa radil a Jakub čakal. Svedomie mu vyčítalo jeho strašný hriech. Keď sa po dlhej dobe vrátil starý pohan, hovoril: „Môj bôžik mi povedal, aby som ti ju nedal i napriek tomu, že si sa zriekol svojho Boha. Lebo pravda je taká, že ty si sa zriekol svojho Boha, ale tvoj Boh sa nezriekol teba.” Jakub sa vrátil na púšť a do smrti robil pokánie za svoj strašný hriech.
Človek sa vie zrieknuť Boha, ale Pán Boh sa nikdy nezriekne človeka. Boh sa nikdy nedá premôcť hriechmi človeka.
Nech táto modlitba sv. liturgie je pre nás zmierením a zároveň stretnutím dvoch sŕdc – Ježiša a človeka, aby sme mohli so sv. Pavlom hovoriť: „Božia láska je rozliata v našich srdciach.“ Amen.