Bratia a sestry, Kristus počas svojho pozemského života prijal poctu od ľudí iba trikrát. Prvý prejav úcty dostal od troch mudrcov z východu, keď sa mu ako nemluvňaťu klaňali a odovzdali dary. Druhýkrát, keď si ho uctili jeho priatelia a učeníci v Betánií, tak ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu. Tretí krát a naposledy, keď prichádzal na oslici do Jeruzalema pred svojou smrťou. Tam prijal hold a pozdravy od ľudí vítajúcich ho palmovými ratolesťami a volaním na slávu: “Hosana Synovi Dávidovmu…”.
Dnes by som sa chcel zastaviť pri evanjeliovej udalosti, ktorá sa odohrala v dome súrodencov Lazára, Márie a Marty. Práve Mária, o ktorej je na inom mieste napísané, že rada sedávala pri Ježišových nohách, tu vykonala skutok lásky. Pomazala Ježiša drahou masťou. Ježiš vedel, že Mária ako jedna z mála ľudí pochopila jeho poslanie a vážne prijala slová o Kristovej smrti. Pochopila, že žiadna iná obeť, vrátane obete drahej masti, nie je dosť veľká na to, aby vyjadrila vďaku a lásku Ježišovi.
„Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!“, povedal Ježiš Judášovi, ktorý možno nechápal a ani neveril, že Ježiš skutočne prišiel zomrieť za hriešnikov. Judáš možno žil v presvedčení, že Ježiš nevie o tom, že bral peniaze z mešca. Klamal sám seba a zahováral to rečami o chudobných, čím dával najavo, že Ježiš nie je dôležitý pre tento svet. Pravda je však taká, že Ježiš je skutočne významný a výnimočný pre tento svet a aj pre nás, lebo je našim Spasiteľom. Preto vstúpil do tohto sveta a nikto, akokoľvek mocný, nemôže z dejín vymazať Kristovo meno. Aj keď mnohí jednotlivci i celé zástupy ľudí sa už pokúsili zničiť Jeho dielo nátlakom, podplácaním, či školeniami, kde bolo zneužitých veľa ľudí. Dialo sa to a stále sa to deje. Všetko údajne v záujme o chudobných. Tento tlak a zápas pokračuje naďalej, až dodnes, keď argument “financovanie cirkvi” stále veľmi dobre “zaberá” na mnohých. Sústredený a trvalý tlak je aj na všetky zbožné “Márie a Marty i Lazárov”, na akýchkoľvek služobníkov nielen cirkvi, ale aj spoločnosti, keď sa hlásia k Ježišovi a k Jeho nasledovníkom. Súčasní “Judáši” často používajú rovnaký argument ako Iškariotský: Prečo dať niečo zo spoločnej pokladnice štátu Ježišovej cirkvi? A zároveň sami nepriatelia Krista hovoria kto sú tí chudobní, keďže k ich chudobe svojimi krádežami sami prispeli.
Mnohí s veľkým napätím čakali na najnovšie údaje o počte veriacich kresťanov u nás a s túžbou, aby ich bolo čo najmenej. Sú presvedčení, že ten zlomok daní, na ktorom sa podieľajú aj kresťania, uberie zo slávy Pánovej, oslabí Jeho cirkev a pomôže vyriešiť dlhodobé problémy školstva, zdravotníctva a zničenej prírody. Lebo iste aj “chudobní” sú medzi nami aj dnes a budú vždy, ako aj Ježiš prorockým hlasom povedal: “Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy”. A zároveň ukázal zmysel konania Márie: “Nechaj ju, lebo mi to vykonala na deň pohrebu”.
Nezabúdajme, že aj dnes platí jednoduchá rovnica: ”Čím menej dávame Bohu, tým viacej nás stojí cisár!”
Ak veriaci slúžia Kristovi v pevných manželstvách a rodinách, ak sa v nich manželia starajú o deti a pripravujú ich do života výchovou k slušnosti, šľachetnosti a zodpovednosti, tým menej bude rozvodov, ktoré štát musí riešiť a tak isto menej musí investovať do starostlivosti o deti žijúcich rodičov. Dalo by sa uviesť aj mnoho iných príkladov, kde štát musí vynakladať peniaze tam, kde chýba zodpovedná výchova podľa Kristovho slova. Bolo by iste menej liečební napr. narkomanov, alkoholikov, rôzne psychicky nalomených a trpiacich ľudí. Ak ľudia konajú podľa Božích pravidiel daných pre život, ak ich ctia a rešpektujú, netreba platiť toľko strážnych služieb. O tom, koľko štát stojí boj s korupciou, kriminalitou. Zákony sú dobré a jasné: nezabiješ, nepokradneš, nescudzoložíš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku…Nemožno sa z nich vysmievať a myslieť si, že je jedno ako človek žije, pretože dôsledky toho všetkého doliehajú na nás.
Ježiš prijal pocty od ľudí, ktorí Mu dôverovali a verili, že Jeho obeta je určená aj pre nich. Je dôležitá aj pre nás, pretože On prišiel, aby sme “život mali a hojne mali”. Preto sa zamyslime: aká vôňa sa šíri z našich domov, z našich domácností. Prichádza Ježiš aspoň na malú chvíľu, možno na jednu hodinu v týždni do našich domovov? Komu stelieme palmové ratolesti? Kráľovi pokoja, alebo hlásateľom nezmieriteľného boja proti nasledovníkom Krista – Cirkvi? Áno, viem, že aj dnes je v Cirkvi mnoho Judášov, tak ako to bolo za čias Ježiša Krista, ktorí iba tužia po sláve, moci, sile a ide im iba akože „o chudobných“, ale v skutočnosti to robia pre svoju moc. Nedajme sa znechutiť. Buďme ako Mária, ktorá dala všetko Ježišovi, lebo vedela, že On je náš Spasiteľ. Amen.