Milí bratia  a sestry,

vieme, že Kristus prišiel na tento svet, aby zjaviť svojho Otca, a konal Jeho vôľu. A tou vôľou je, aby celý svet spoznal evanjelium a Krista. Keď Pán Ježiš kráčal ulicami miest a dedín, prinášal ľuďom evanjelium a zároveň aj uzdravenie.

Keď jedného dňa prišiel do Jeruzalema prechádzal aj okolo jazera Betsata. V jeho blízkosti ležalo mnoho chorých ľudí, ktorí dúfali, že práve oni budú zázračne uzdravení vodou, ktorú rozvíri Pánov anjel.  Pán Ježiš tam našiel aj človeka chorého tridsaťosem rokov. Bol chromý, nedokázal sa sám pohybovať. Nevieme, či spomenutých 38 rokov choroby bol čas od jeho narodenia, alebo od nejakej nešťastnej udalosti. Čo je však isté, 38 rokov v tej dobe bol takmer celý produktívny život. Človek nedokáže pochopiť a precítiť do hĺbky takýto stav, až pokiaľ niečo podobné neprežije sám.

Tento chromý človek ležal 38 rokov… možno si to viete aspoň trochu predstaviť  hlavne vy, ktorí ste boli v nemocnici po operácii, alebo vážnej nehode. Ako sa asi cítil ten človek, o ktorom sme dnes čítali? Ležal pri jazere a videl, ako do jazera vstupujú mnohí chorí a sú uzdravení. Ale on iba ležal na nosidlách a nemal nikoho, kto by ho do vôd jazera odniesol. Celé roky sa na to iba pozeral. Ten rozmer zúfalstva a bezmocnosti si je ťažké predstaviť. Pomoc neprichádzala, nebol nikto, kto by sa nad ním zľutoval. Pán Ježiš išiel okolo, videl ho a povedal mu: Vstaň, vezmi si lôžko a choď (Jn 5, 8).

Po 38-mich rokoch sa život tohto človeka úplne zmenil. Pán Ježiš sa s ním následne stretol v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” (Jn 5, 14).

„Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” (Jn 5, 14). Tieto slová z dnešného evanjelia mocne zarezonovali aj v živote obyvateľov jednej Španielskej dedinky. V roku 1911 prišli vo veľkom požiari o svoj kostol a svoje domy. Skoro celá dedina vyhorela. Oheň však nikomu neublížil. Starosta obce tento príbeh zapísal do miestnej kroniky takto: „Vy, ktorí budete za nami žiť v tejto dedinke, neurážajte Boha, ako sme to my robili, aby vás niečo horšie nepostihlo.“ Tieto slová, ktoré adresoval budúcim pokoleniam, si požičal práve z Jánovho evanjelia. Sú to tie isté slová, ktoré Kristus povedal chorému. „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” (Jn 5, 14).

Viem, že v našom živote prechádzame cez rôzne etapy. Sme kresťania, často sa pokladáme za dobrých kresťanov, ale musíme si priznať, že mnohokrát blúdime, tápeme v prázdne, hrešíme – svojimi slovami, skutkami, myšlienkami a túžbami srdca… Preto aj pre nás platia tieto Kristove slová „už nehreš…“

Všetky ťažkosti, ktoré prežívame v živote,  stav pandémie ktorý pretrváva – všetky závažné veci, ktoré nechceme a nemôžeme brať na ľahkú váhu, každá bolestná a smutná udalosť…  to všetko nie je to najhoršie, čo sa môže v našom živote odohrať. To najhoršie je, že človek kvôli hriechu minie cieľ svojej cesty. Alebo inak povedané: netrafí sa do cieľa. A tým cieľom je večnosť, ktorá je pre nás pripravená od stvorenia sveta. To najhoršie čo sa nám môže stať, nie je to, že budeme chorí. To najhoršie je, že kvôli svojim nevyznaným hriechom prídeme o celú večnosť. Toto je skutočná tragédia, ktorá bude mať večné dôsledky, nie “iba” 38 rokov. Na toto nezabúdajme! A od toho nech nás sám milostivý Otec nebeský ochráni!

Keď sa niekedy prechádzate popri potoku, skúste vybrať z neho kameň. Ak sa vám to podarí zistíte, že je vo vode už asi dlho, pretože je obrúsený, vyhladený a samozrejme mokrý. Skúste ho však rozbiť a uvidíte, že vnútry je suchý. Tento kameň dlho ležal vo vode, ale voda do neho neprenikla.

Rovnako aj my ľudia sme od narodenia obklopení kresťanskou tradíciou, sme ponorení do odkazu evanjelia, žijeme formálnym kresťanstvom, ale Kristus neprenikol do nášho vnútra.  Vráťme sa teda ku Kristovi celým srdcom, kráčajme za Ním. Pretože keď Jeho máme, On nám požehná aj prácu našich rúk, aj naše slová, aj myšlienky . Ale ak Ho v srdci nenosíme, tomu aj to čo má, môže byť zobraté. „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” (Jn 5, 14).  Kristus prišiel do tohto sveta, aby sa stal súčasťou našich životov. Položme si však otázku: Je to tak aj v mojom živote?