„Čo ste sa naučili odo mňa, čo ste prijali, počuli odo mňa a čo ste videli na mne, to uvádzajte do života.“ (Flp 4, 9). (Jeruzalemská Biblia, Dobrá kniha 2014)

Bratia a sestry!

Mnoho ľudí sa dnes túži presláviť, stať sa známymi a získať vplyvné postavenie. Byť dnes „celebritou“ nie je až tak ťažké. Ľudia nachádzajú rôzne rýchle spôsoby na zviditeľnenie sa, no pri niektorých len krútime hlavou. Žiaľ, takáto sláva trvá krátko. Potlesk utíchne, obdiv sa vytratí, novinári stratia záujem a objavia novú „rýchlo kvasenú celebritu“. Biblia nám predstavuje „celebritu“ iného rozmeru – Ježiša Krista. Ježiša, ktorého cesta k sláve je plná paradoxov, pretože On sa vzdal slávy a z lásky k nám sa ponížil. Dal za nás svoj život.

Nikto nebol, nie je a nebude taký, ako Ježiš! On je výnimočný! Pýtame sa, v čom je Ježiš jedinečný? Odpoveď je jasná – v Jeho pôvode, charaktere, službe, misii, je jedinečný vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní.

Isaac Newton o Ježišovi napísal: „Ako dieťa znepokojil kráľa, ako chlapec udivil učencov, ako muž otriasol celým národom i základmi Rímskej ríše. Nenapísal ani jednu knihu, ale knihy napísané o Ňom by sa nevošli ani do najväčších knižníc sveta. Nezložil ani jednu pieseň, ale svojou odpúšťajúcou láskou rozozvučal ľudské srdcia chválou viac, ako všetci básnici sveta. Nezaložil náboženskú školu ani vedecký ústav, ale nijaké školy vzdelaných národov sa nemôžu pochváliť toľkými žiakmi ako On. Nezriadil lekársku ordináciu, ale uzdravil viac chorých duší ako tisíce lekárov chorých tiel. Ovládal zákony prírody, chodil po vlnách mora, utíšil búrku, z mála nasýtil veľké zástupy, liečil slovom, kriesil mŕtvych. Nepriatelia Ho nemohli premôcť, ani satan zničiť, ani hrob zadržať. Nad všetkým zvíťazil. Nevelil nijakej armáde, nedobyl žezlom ani piaď pôdy a predsa nijaký vojvodca nemal toľko dobrovoľníkov ako On. Mocou svojej lásky, posolstvom evanjelia pretvoril svet. Veľkí muži sveta prišli a odišli, všetci ľudia sklamali, ale On nikdy a nikoho. Všetci ľudia zhrešili, ale On jediný ostal svätý, večný, dokonalý.“

Nikto iný nemal, nemá a nebude mať takú moc, slávu, výnimočnosť ako Kristus. Napriek tomu Jeho výnimočnosť nebola v tom, že ukázal aký mocný a silný je. Prišiel tak, ako to nik nečakal. Evanjelista Ján nám ho dnes ukazuje ako sediaceho na osliatku. Žil, slúžil a zomrel na kríži tak, ako nik nečakal.

Jeden spisovateľ píše: „Myslel som si, že Božie dary sú uložené vyššie na poličkách jeden nad druhým a čím viac rastieme, tým ľahšie na ne dosiahneme. Teraz však prichádzam na to, že Božie dary sú uložené na poličkách jeden pod druhým a čím viac sa zohneme, tým ľahšie ich získame.“

Presne to urobil Boh. Ten najväčší Dar nedal ľuďom niekde do výšin, aby sa snažili svojim úsilím, svojimi skutkami, zásluhami vyliezť hore a dosiahnuť ho. Boh ho dal úplne na spodnú poličku, aby ho mohol nájsť a prijať každý. Ježiš sa ponížil. Jeho služba i život svedčia o tom, že bol na tej „spodnej poličke“. Kristus bol poníženým služobníkom.

Životný trend súčasnosti je o šplhaní sa po rebríku úspechu a kariéry a nie o podobe služobníka. Žiť pre seba a nie pre druhých. Postúpiť vyššie a nie ponížiť sa. Získať a nie stratiť. A hlavne lipnúť na tom, kto som, čo mám a čo som dosiahol. Toto sú hlasné výkriky našej doby. A presne do takéhoto sebeckého a pyšného sveta vstúpil Kristus ako služobník. Jeho slová a učenie nás znepokojujú a je to dobré, pretože nám ukazujú, že niečo nie je v poriadku.

Ježiš nás svojim životom učí poníženiu, pokore a službe. V liste Filipanom, ktorý sme dnes čítali, nám apoštol hovorí: „Čo ste sa naučili odo mňa, čo ste prijali, počuli odo mňa a čo ste videli na mne, to uvádzajte do života.“ (Flp 4, 9 – Poznámka: preklad Jeruzalemská Biblia, Dobrá kniha 2014, str. 2382)

Viem, že toto nie sú populárne veci. Dnes si skôr volíme cestu dokonalej suverenity. Aká poslušnosť Bohu? Lepšie je na Boha zabudnúť alebo niekedy o Ňom niečo nezáväzne povedať. Aké poníženie? Veď dnes ideme tvrdo za svojím cieľom. Potrebujeme sa presadiť, mať úspech, zarobiť si. Ochota ustúpiť, ospravedlniť sa a priznať chybu, to sa už dnes nenosí. Tam, kde sa všetko prepočítava na peniaze, kde sa spoločenské postavenie meria typom auta a značkovým odevom, tam nie je príliš v úcte nenápadná práca, nezištná a často neviditeľná služba lásky. Vážme si toho, kto sa „vypracoval“ a žne úspech, kto si poctivo zarobil. Ale oveľa viac si vážme tých, ktorí dávajú a nečakajú vďaku, kto slúži a nečaká odmenu, kto slúži v ponížení a pokore. Veď práve toto Ježiš ukázal a naplnil. Touto cestou išiel. Splnil svoje poslanie i za cenu, že obetoval svoj život.

Ekonomika je dôležitá, úspech príjemný a peniaze potrebné. Ale bez obetavej lásky, bez nezištnej služby a poslušnosti Bohu sa z toho všetkého stane len mŕtve božstvo, ktoré vedie človeka do záhuby.

Bratia a sestry, Ježiš je výnimočný a jedinečný. Ukázal nám, že cesta služby, pokory a lásky nie je nezmyslom a iba pre slabochov, ale je to cesta pre každého, kto chce žiť večne. Cesta k Bohu, cesta do neba je zasľúbená všetkým ľuďom.