Bratia a sestry!
Po roku opäť prežívame Vianoce. Počúvame vianočné piesne, vidíme vianočnú výzdobu i svetlá a všade navôkol vnímame vianočnú atmosféru. Mnoho ľudí cíti v týchto dňoch veľkú radosť. Avšak sú medzi nami aj takí, ktorí prežívajú Vianoce v smútku zo samoty. Či už prežívame toto obdobie sami, alebo v rodine, pre všetkých nás dnes večer zaznieva evanjelium – radostná správa – o narodení Ježiša Krista.
Zvesť o narodení Mesiáša je tou najpodstatnejšou a najradostnejšou správou Vianoc. Aj keď je mnoho vecí, ktoré robia vianočnú atmosféru príjemnou – svetlá, darčeky, reklamy, vianočné nakupovanie, príprava a iné – nemôžu nám tu najdôležitejšiu postavu Vianoc zatieniť. Mnohokrát si totiž myslíme, že keď toto všetko nebude, tak nebudeme skutočne šťastní, spokojní a neprežijeme radostné Vianoce. A tak sa mnoho ľudí naháňa za týmito vecami a myslia na všetko možné, len nie na hlavnú postavu vianočných sviatkov. Na „nejakého“ Ježiša im už nezvýši čas.
Dnes večer si preto položme otázku. Nemáme aj my zastretý pohľad na osobu novonarodeného Ježiša Krista? A čo nám ho zatieňuje? Sú to reklamy, svetla, alebo niečo iné? Toto všetko však po Vianociach pominie, ale Ježiš tu zostane.
Ako dobre vieme, na Vianoce všetci kresťania oslavujú narodenie Ježiša Krista. Nie ozdoby, stromček, dekoráciu, darčeky a atmosféru. Oslavujeme Božie vtelenie, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Ježiš sa narodil v Betleheme – hebr. Dom chleba -, kde Jozef a Mária prišli kvôli sčítaniu ľudu. Prichádza medzi nás v tichu a temnote noci, pretože On nepotrebuje reflektory ani davy ľudí a veľa rečí okolo seba.
Prichádza, aby sprevádzal náš každodenný život, aby sa s nami delil o radosti a bolesti, nádeje i starosti. Prichádza ako bezbranné dieťa. Rodí sa v chlade, chudobný medzi chudobnými. Prišiel kvôli nám, preto klope na dvere nášho srdca, aby našiel teplo a prístrešie.
Zanechajme hluk, ozdoby, darčeky a rozjímajme o tajomstve Božieho Syna, ktorý sa pre nás narodil. Obráťme sa k Betlehemu, kde zaznieva prvý plač a odkiaľ prúdi pokoj. „Narodenie Pána, je narodenie pokoja“ (Sermone 26,5) povedal Lev Veľký. Ježiš Kristus je cestou pokoja. Nasledujme ho!
Ak chceme, aby boli Vianoce sviatkami Ježiša – pokoja a lásky, hľaďme do Betlehema a obráťme svoj pohľad na tvár Dieťaťa, ktoré sa nám narodilo! V tej malej, nevinnej tvári spoznajme tváre ľudí, ktorí v každej časti sveta túžia po pokoji. V tichosti pred novonarodeným Ježišom pamätajme na tých, ktorí prežívajú tieto Vianoce v tme, chlade alebo ďaleko od svojich domovov v dôsledku vojny. Myslíme na rodiny, ktoré sú najviac zranené životom a chýba im to najpotrebnejšie k prežitiu.
Drahí bratia a sestry, aj dnes prichádza Ježiš – pravé svetlo – na svet, aby nám daroval pokoj. Ten, ktorý je prameňom všetkého pokoja, stáva sa chudobným a prosí o našu ľudskosť. Neprežívajme Vianoce ako každoročne opakujúci sa cyklus tradícií. Nebuďme naladení na vianočnú atmosféru iba pár dní v roku. Ale dovoľme, nech sa nás dotkne Božia láska a pokoj. Nasledujme Ježiša, ktorý sa zriekol svojej slávy.