Bratia a sestry, pri poslednej večeri Ježiš umýval učeníkom nohy. Je to niečo prekvapivé a neuveriteľné. Treba nám toto posolstvo naozaj pochopiť, pretože keby sa týkalo iba Ježišových učeníkov, bolo by nám na nič a nemuseli by sme ho spomínať. Ale ono má čo povedať aj nám.

V umývaní nôh sa odkrýva posolstvo o tom, ako veľmi nás Boh miluje. Tento Ježišov čin je prejav jeho lásky k nám. Až tak nás Ježiš miluje, že nám chce preukázať túto službu.

To, čo Ježiš robí, nie je len prejav aktuálneho citu lásky, ale to je prejav stáleho postoja. Ba viac: Je to odovzdanie posolstva lásky jeho nebeského Otca. Ježiš názorným spôsobom ukázal, čo znamenajú slová evanjelia: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“

Kristus nám všetkým názorne chce ukázať a povedať: Teba Boh veľmi miluje, teba Ja veľmi milujem… Každý by sme si pre seba mali povedať: To mňa Ježiš tak veľmi miluje, že aj mne chce umyť nohy? Ježiš dobre vedel, že často zabúdame a nechápeme jeho zvesť. Vidieť to zo slov, ktoré povedal učeníkom: „Chápete, čo som vám urobil?“ (Jn, 13, 12) Aj na nás sa obracia s otázkou: „viete, čo som vám učinil?“ Určite vieme slovami opakovať, čo tá jeho obeť znamená, ale pravdepodobne si vôbec nevieme  uvedomiť, čo to vlastne pre náš život znamená… že sme milovaní absolútnou láskou.

Boh nás miluje svojou láskou – toto je jedna stránka posolstva. V Ježišovom čine – umývania nôh – je obsiahnutá aj druhá stránka, ktorú nám chce odovzdať. Hovorí, že tento čin urobil ako príklad, ktorý majú nasledovať jeho učeníci a ktorý máme nasledovať aj my. „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Podľa týchto slov vidieť, že to urobil s určitým zámerom. Chcel, aby si jeho nasledovníci navzájom slúžili – milovali čistou láskou. Často zabúdame nielen na to, že nás Boh miluje, ale aj na to, že ako kresťan – Kristov nasledovník – mám uskutočňovať túto lásku. Moje konanie a postoje majú byť určované láskou.

Kristus sa aj preto rozhodol takto názorne vyjadriť veľké prikázanie lásky. Prostredníctvom svojich učeníkov chcel vniesť lásku do sveta… Aj my sme jeho učeníci a aj od nás chce, aby sa naším prostredníctvom šírila láska. Kristus chce, aby sme dali svetu to, čoho je tak málo, čo vo svete veľmi chýba a čo svet tak naliehavo potrebuje.

Mnoho ľudí, trpí tým, že sa necítia byť obklopení Božou láskou. Vieme, že vo svete je veľmi mnoho nenávisti, hnevu, bezohľadnosti, sebectva, ľahostajnosti… Preto Kristus prináša toto posolstvo a neustále nás vyzýva, aby sme aj my robili tak, ako on… preto nám, svojím pokračovateľom a učeníkom, neustále pripomína, že v našom spoločenstve má vládnuť zákon lásky, aby sa z našich rodín, z nášho farského spoločenstva mohla láska šíriť do celého sveta. .

Obe stránky posolstva navzájom súvisia. Ježiš najprv koná čin lásky a až potom učeníkom hovorí, že aj oni majú takto milovať. Ježiš najprv učeníkom ponúka svoju lásku a potom žiada od nich, aby sa aj oni stali zdrojom lásky pre svoje okolie.

Bratia a sestry, láska – je testament, ktorý zanechal Ježiš. Je to testament aj pre nás. Predovšetkým v spoločenstve jeho nasledovníkov – to znamená v spoločnosti, Cirkvi, farskom spoločenstve, rodinách – má byť takáto láska hlavným pravidlom života. Ba môžem povedať: To má byť hlavné pravidlo a hlavný štatút Cirkvi – farnosti. Lebo takáto láska má byť, podľa Ježišových slov, hlavným poznávacím znakom cirkvi. Veľký štvrtok je deň, keď si pripomíname Ježišov testament, ktorý nám zanechal   – a ten by sa mal stať pre nás živým odkazom pre dnešný svet.