Bratia a sestry,

dnešná svätá Liturgia Kvetnej nedele je zvláštna nielen tým, že budeme požehnávať bahniatka, ale aj tým, že súčasne oslavujeme Zvestovanie našej presvätej vládkyni Bohorodičke Márii.

V evanjeliu čítame o vstupe Pána Ježiša do Jeruzalema. Podľa židovského zvyku tam Pán Ježiš prichádzal minimálne jedenkrát za rok ako pútnik, aby sa zúčastnil sviatkov.

Prvýkrát prišiel do Jeruzalema ako dvanásťročný a nechal sa tak zaujať tým, čo v chráme videl , až sa pozabudol a zostal tam niekoľko dní. Svätý Jozef a Panna Mária ho s bolesťou hľadali a našli ho práve v chráme zahĺbeného do rozhovoru s učiteľmi zákona.

Aj počas svojho verejného účinkovania opätovne prichádzal do Jeruzalema a navštevoval chrám. V chrámovom stĺporadí učil ľudí a uzdravoval ich ale tiež “horlil” za dom Otca a vyhnal predavačov i dobytok z chrámového nádvoria. Viackrát teda vstupoval Pán Ježiš do Jeruzalema, ale v dnešnom evanjeliu bol jeho vstup odlišný, úplne iný… Ježiš vedel, že je to jeho posledný príchod, že nastupuje na krížovú cestu.

Ježiš do Jeruzalema vchádza na osliatku. Na tomto mieste evanjelista Ján nezabúda pripomenúť, že je to symbolické gesto, v ktorom treba vidieť naplnenie proroctiev Izaiáša o vstupe Mesiáša do Jeruzalema: “Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice“

Ľudia spoznali čas Mesiáša a Ježiša vnímali ako kráľa, ktorý prichádza a s úctou, slávnostne ho privítali, mávali palmovými ratolesťami na znak slávy. Ich nadšenie bolo naozaj veľké. Samozrejme – ak sa niekto chystá na slávnosť, stupňuje sa očakávanie čohosi veľkého a ak je to v kruhu viacerých ľudí, nadšenie a oduševnenie narastá. Nezabudnime na to, že ten istý ľud, ktorý teraz prevoláva Pánovi na slávu  “Hosana!”, bude o niekoľko dní na podnet náboženských predstavených ešte hlasnejšie kričať a žiadať Ježišovo odsúdenie a smrť od Piláta. Ľudia sa dajú ľahko ovplyvniť. V jednom okamihu je dav schopný skočiť do ohňa a oduševniť sa za nejaký dobrý nápad a vzápätí sa v ňom môže zrodiť hnev a nenávisť.

Pán Ježiš sa nedal strhnúť oslavou seba samého. V tej chvíli, keď mu prevolávajú na slávu, už prežíval utrpenie krížovej cesty. Smutne hľadel na mesto, pred ktorým stál a učeníci mohli počuť jeho povzdych: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ Pán Ježiš teda vedel, čo ho v Jeruzaleme čaká, ale ani na okamih nezaváhal. Ani mu na myseľ neprišlo, aby sa otočil, utiekol a zachránil sa. Trikrát svojim učeníkom a apoštolom hovoril, že to, čo ho v Jeruzaleme čaká, je utrpenie a smrť. Do poslednej chvíle chcel a plnil Otcovu vôľu, chcel za nás trpieť a zomrieť a tak nás vykúpiť.

Bratia a sestry, dnešným dňom – Kvetnou nedeľou – vstupujeme do Veľkého týždňa. Sú pred nami udalosti poslednej večere, zajatie Pána Ježiša, jeho utrpenie, krížová cesta, smrť na kríži i slávne zmŕtvychvstanie. Pán Ježiš nás pozýva, aby sme spolu s ním prežívali tieto okamihy našej spásy, aby sme boli s ním v posledných hodinách jeho pozemského života, v jeho utrpení i víťazstve. Nie ako diváci, ale ako tí, ktorí v modlitbe, v poklone pred krížom sú ním spojení, zúčastnení. Toto nech je naša viera v Neho, toto nech je naša láska k Nemu. Amen