Myšlienky zo spoločného katechizmu východných katolíckych cirkví byzantského obradu v USA.
„Boh je Pán a zjavil sa nám. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“
Tento refrén, tak často spievaný na utierni, ohlasuje zrušenie priepasti oddeľujúcej Boha a jeho stvorenie. Toto zjavenie, začaté v hmlistej prehistórii židovského ľudu, nachádza svoje zavŕšenie v Kristovi, ktorý je sám jednotou medzi nebom a zemou, božstvom a človečenstvom. Boh svojím vtelením „naklonil nebesia“ a spojil sa s ľudským pokolením. Ako ohlasujú cirkevné vianočné bohoslužby, „anjeli a ľudia tancujú a radujú sa spolu“, lebo „múry rozdelenia boli strhnuté“. Všetko rozdelenie bolo prekonané v osobe Krista, ktorý je opravdivý Boh a opravdivý človek. On prijal všetko ľudské okrem hriechu a zbožštil to vo svojej osobe. Vzkriesený z mŕtvych vyniesol našu ľudskú prirodzenosť do neba, kde je teraz usadená po pravici Otca.
Biblia: náš záznam Božieho zjavenia
Tajomstvo Božieho plánu v zjavovaní sa svojmu ľudu je vyjadrené konkrétne vo Svätom písme, ktoré zaznamenáva početné konkrétne míľniky v dejinách spásy. Ak naša kresťanská viera má byť hlboko zakorenená v evanjeliovom posolstve a ak máme plne pochopiť, ako Kristus naplnil Boží plán navrátením ľudí k Božej podobe, musíme sa vrátiť k Starému zákonu. Tam môžeme sledovať proces spásy od jej oznámenia a v priebehu storočí. V tom čase bola pripravovaná v životoch ľudí, ktorých si osobitne vyvolil Boh, až sa nakoniec naplnila v Ježišovi Kristovi.
Sväté písmo, alebo Biblia, je séria „kníh“, ktoré napísali mnohí odlišní autori, ktorí zaznamenávajú rôzne etapy židovských dejín. Sväté písmo je inšpirované Bohom, jeho obsah sa k nám dostal ľudskými kanálmi – prichádza najskôr ústnym podaním ľudí a potom ako zapísané ľuďmi, ktorí sa usilujú sprostredkovať Božiu pravdu literárnymi prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Títo biblickí autori boli úplne ľudskými nástrojmi, ktoré Boh použil na zaznamenanie svojej činnosti.
Boli ovplyvnení dobou, v ktorej žili, a okolnosťami života okolo seba. Pri vytváraní týchto inšpirovaných spisov Svätý Duch pracoval prostredníctvom ich ľudskej prirodzenosti, a nie namiesto nej. Čitateľ sa musí učiť postrehnúť poskytované duchovné posolstvo, aby si ho nezamieňal s ľudskými prvkami v diele, a duchovné posolstvo sa stane viac rozpoznateľným skrze modlitbu a poriadne štúdium literárneho a historického pozadia spisovateľa.
Keď začneme čítať Starý zákon, všimneme si veľa rôznych literárnych žánrov alebo metód, ktoré používajú biblickí autori: historické rozprávanie, zákon, orákulum, poézia, didaktický príbeh, apokalyptická literatúra a ďalšie. Každá literárna forma má špeciálny význam a spisovateľ si ju zvolil, aby vyjadril určité aspekty božskej reality, ktoré mu boli zjavené. Ak máme adekvátne pochopiť inšpirované posolstvo z pasáží, ktoré čítame, je potrebné najskôr určiť, ktorú literárnu formu sa autor rozhodol použiť. Táto pozornosť na literárnu formu je rozhodujúca pre správne porozumenie Svätému písmu.
Zjavený v stvorení
Starý zákon, ako je zoradený dnes, sa začína príbehom stvorenia, aj keď Genezis (Kniha počiatkov) nie je najstaršou knihou Biblie. Tieto rozprávania, spolu s celými prvými jedenástimi kapitolami knihy Genezis, tvoria špeciálny celok v Biblii – inšpirovaný pohľad na „prehistóriu“ ľudstva až po príchod Abraháma ako historickej postavy. V tejto sekcii sú použité prvky z niektorých populárnych rozprávok o pôvode ľudí, ktoré prevládali na Blízkom východe. Pod inšpiráciou Svätého Ducha autori prerozprávajú tieto príbehy, aby odhalili náboženské pravdy o páde a možnej spáse ľudského pokolenia. Medzi významné príbehy z tejto časti patria Adam a Eva, Kain a Ábel, Noe a potopa a Babylonská veža. Vo všetkých týchto príbehoch vidíme, ako Boh opätovne potvrdí svoju lásku k človeku aj napriek neposlušnosti v ľuďoch.
Dobre známe príbehy o stvorení (Gn 1, 1 – 3, 24) zamestnávajú našu predstavivosť a nastoľujú základné ľudské otázky. Táto popularita podnietila mnoho ďalších príbehov, hier a komentárov, ktoré niekedy dokonca nahrádzajú biblické prvky v ľudovej predstavivosti a umení. Najzrejmejším príkladom je zakázané ovocie, obvykle zobrazené ako jablko, hoci Genezis 2, 17 ho nazýva jednoducho ovocím stromu poznania dobra a zla.
V knihe Genezis je stvorenie rozdelené do šiestich dní. Súčasná veda tvrdí, že vek vesmíru je mnoho miliárd rokov, čo vedie niektorých ľudí k odmietnutiu správy knihy Genezis ako detinskej a nepresnej alebo k odmietnutiu celej Biblie. I dnes zúri veľa kontroverzií o „pravde“ knihy Genezis – niektorí ju odmietajú ako mýtus a iní prehnane bránia doslovný výklad. Bohužiaľ, obom pozíciám uniká skutočný význam stvorenia podľa knihy Genezis, ktorý odhalil Svätý Duch prostredníctvom cirkevných otcov a koncilov.
Pozorné čítanie správy o stvorení odhaľuje dva samostatné príbehy. V kapitolách 1, 1 až 2, 4 je opísané stvorenie vesmíru za šesť dní Bohom, ktorý odpočíval v siedmy deň, sabat. V tejto správe sú ľudia posledným prvkom stvorenia privedeného k bytiu. Druhá verzia sa začína stvorením ľudí, reprezentovaných Adamom a Evou, a ich pádom do hriechu (2, 5 až 3, 24). Biblisti dnes pripisujú tieto dva príbehy odlišným hebrejským kultúrnym tradíciám. Prvou je „kňazská“ tradícia; druhou je „jahvistická“ tradícia, ktorá je takto pomenovaná preto, lebo odkazy na Boha používajú meno „JHVH“ („Ten-ktorý-je“) zjavené Mojžišovi.
Ani jeden z týchto autorov nemal v úmysle napísať učebnicu dejepisu alebo prírodovedy v modernom zmysle, ale skôr sprostredkovať hlbšie náboženské pravdy o pôvode ľudí a sveta. Písanie histórie by implikovalo prítomnosť ľudského svedectva, keď existoval iba Boh. Hebrejskí autori si boli plne vedomí nesmiernosti priepasti, ktorá oddeľuje Boha od človeka, a nechceli sa pokúsiť o definitívne vysvetlenie konkrétnych mechanizmov, ktoré si Boh mohol zvoliť.
Prvé rozprávanie pripomína, ale koriguje iné mýty o stvorení, bežné v rôznych svetových kultúrach v storočiach pred Kristovým narodením. Mnoho týchto pohanských ság opisovalo stvorenie ako zápas medzi princípom dobra a svetla a princípom temnoty a chaosu. Keď triumfoval poriadok a dobro, bol zorganizovaný nádherný svet, v ktorom my žijeme. Takéto rozprávky môžu mať nejaký druh prostrednej bytosti, ktorá vytvorí poriadok z preexistujúceho chaosu. Avšak Genezis sa líši od dobových mýtov o stvorení niekoľkými kľúčovými spôsobmi. Hlavne tým, že Boh nezápasí ako rovný so zlou a temnou silou. Tvorí iba svojím slovom a všetko, čo urobil, bolo dobré. Tento refrén sa opakuje po každej fáze, kým nestvorí muža a ženu a nevyhlási ich za veľmi dobrých.
Každý predmet označený v správe knihy Genezis uctieval niektorý okolitý národ – slnko, mesiac, určité zvieratá. Písmo hovorí, že všetky tieto veci stvoril Boh a nie sú to bohovia. Hovorí sa tiež, že mať falošných bohov znamená, že človek nakoniec bude ako oni a nedosiahne opravdivé dobro, ktoré mohol dosiahnuť. Učí sa tu základná a hlboká pravda. Všetko, čo existuje, má svoj konečný pôvod v Bohu a vychádza z jeho tvorivej sily ako opravdivo dobré. A napriek tomu vytvorená nádhera všetkého je iba bledým odrazom nevýslovnej krásy Toho, Ktorý Je, zdroja všetkého, čo je. Existuje iba jeden Boh a nemá rovného.
Druhý príbeh o stvorení prezentuje pravdu o tom, ako ľudia stratili svoje priateľstvo s Bohom. Adam a Eva sa stávajú prvoobrazmi celého ľudského pokolenia. Božím tvorivým zámerom pre ľudské pokolenie bolo, aby ľudia boli v priateľskom vzťahu s ním a navzájom. „Nie je dobré pre človeka byť sám“ (2, 18). Správa opisuje tento stvorený stav ako dokonalý život bez viny a smrti. Avšak ľudia nezostali verní Božiemu plánu. Jedli zo zakázaného stromu poznania dobra a zla a stratili nevinnosť a neporušenosť. Boh ich potom odohnal od stromu života a vyhnal zo záhrady.
Toto rozprávanie zápasí so základnou otázkou viery: ako sa ľudia stali slabými, náchylnými k zlu a neschopnými zdržať sa hriechu a zloby? Korene toho spočívajú v našom základnom vzorci neposlušnosti voči Bohu od samého začiatku. Pokúšame sa rozhodovať o tom, čo je dobré alebo zlé, podľa našich vlastných podmienok, čím si uzurpujeme Božiu výsadu. Nasleduje smrť, zlo a bieda.
Tento neskorší príbeh stvorenia tvorí základ pre pochopenie Božej spásy skrze Ježiša Krista v Novom zákone. V Liste Rimanom 5, 12-21 je Ježiš nazývaný nový Adam, ktorý nahradil starý Adamov vzorec neposlušnosti vernosťou Otcovi. Týmto nám dáva nový prístup k stromu života – stotožnenému cirkvou ako drevo kríža –, ktorý vedie k slávnemu vzkrieseniu.
Podobne prvá kapitola Evanjelia svätého Jána prezentuje tajomstvo Krista ako nové stvorenie. Svätý Ján označuje Ježiša za Slovo Božie (Logos) aktívne vo stvorení („skrze neho vznikli všetky veci, a bez neho nevzniklo nič stvorené“ – Jn 1, 3). Tento Logos sa opisuje tak, že vtelením vstúpil do sveta, aby nás navrátil k priateľstvu s Otcom. „Z jeho plnosti sme všetci prijali – milosť za milosťou. Lebo zatiaľ čo zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“ (Jn 1, 16-17). Toto evanjelium, čítané na byzantskej božskej liturgii na sviatok Paschy (Veľkej noci), ohlasuje náš návrat k životu vo vzkriesenom Kristovi a začiatok nového stvorenia. Pascha je „prvý deň týždňa, sviatok sviatkov“, ktorým sa oslavuje náš návrat do raja, kde sme teraz pozvaní mať účasť na Kristovom tele a krvi, ovocí Kríža, stromu života, „na odpustenie hriechov a večný život.“
Ježišova božská prirodzenosť, tvorivá sila Trojice, sa opisuje ako Slovo alebo Logos. Svätý Ján hlboko rozpráva: „Bez neho nevzniklo nič stvorené … čokoľvek vzniklo skrze neho, našlo život“ (1, 3-4). Toto pripomína Genezis 1, kde Boh hovoril, keď privádzal k bytiu rôzne zložky života. Toto Slovo je večné, „na počiatku u Boha“ (Jn 1, 2). Pozorujúc dobrotu pôvodného plánu a bolesť zo zásahu hriechu do tohto plánu, Slovo sa spojilo s ľudskou prirodzenosťou, aby zachránilo stvorenie a nasmerovalo nás späť k nášmu opravdivému domovu. Hriech (temnota) nie je schopný pochopiť toto tajomstvo, ani ho premôcť (Jn 1, 15). Žiadna stvorená vec jestvujúca v čase (sama stvorená) nie je schopná poraziť Pána, ktorý bol na počiatku a vtelil sa.
Vďaka Božiemu novému a radikálnemu daru seba nám sa my teraz môžeme slobodne rozhodnúť vrátiť sa k nášmu pôvodnému určeniu, ktorým je život vo vzťahu s Trojicou. Boží Svätý Duch sa vznášal nad vodami, keď pri stvorení oživoval. Tento pohyb a hĺbanie Ducha neprestalo prinášať novú plnosť života v každom nasledujúcom kroku procesu stvorenia. Čiže Duch pracuje neustále, odhaľuje Božiu pravdu v cirkvi.
Stvoriteľ je blízky a starostlivý
Tieto príbehy stvorenia sú pravdivé v najhlbšom zmysle. Poskytujú nám porozumenie stavu ľudí a ich vzťahu k Bohu, nášmu Stvoriteľovi. Nemajú v úmysle vedecky vysvetliť existenciu fyzického vesmíru. Niekedy sa robia seriózne pokusy zosúladiť správu knihy Genezis s pozorovaním a teóriami súčasnej vedy o materiálnom stvorení. No zhoda s vedou nie je relevantná pre náboženskú pravdu knihy Genezis. Veda sa pokúša odpovedať na otázky, ktoré sú odlišné od otázok viery. Príbeh Adama a Evy nepotrebuje byť overiteľný modernými metódami určovania historickej pravdy. Jeho posolstvo je však jasné. Nerešpektovanie zámeru autora knihy Genezis a nenáležité trvanie na jeho doslovnom význame môže skutočne skresliť pravdivosť tohto posolstva.
Biblické správy o stvorení rozprávajú, že všetko, čo Boh stvoril, je veľmi dobré. Táto dobrota nás môže viesť k Božej láske. Doplňujúcim spôsobom vrhá viera v Boha nové svetlo na zmysel stvorenia. Bez Boha je stvorenie prinajlepšom nezmyselné alebo možno absurdné. Svätý Pavol opísal Boha aténskym filozofom:
„Z jedného kmeňa urobil každý národ ľudstva, aby prebývali na povrchu Zeme. Je to on, kto obmedzil ich epochy a určil hranice ich regiónov. Mali hľadať Boha, áno, tápať po ňom … I keď v skutočnosti on nie je ďaleko od nikoho z nás. ‚V ňom žijeme, hýbeme sa a máme svoje bytie,‘ ako to vyjadrili niektorí vaši básnici, ‚pretože aj my sme jeho potomstvo‘“ (Sk 17, 26-28).
Biblický príbeh stvorenia je potvrdením toho, že náš Stvoriteľ je blízky, starostlivý Boh, ktorý sa podieľa na všetkom dianí, lebo „ani jediný vrabec nespadne na zem bez súhlasu vášho Otca“ (Mt 10, 29). O koľko väčší je jeho záujem o nás, ktorí sme stvorení na jeho obraz a podobu a sme schopní obdivovať krásu stvorenia a chváliť jediného Stvoriteľa. Práve nám, ktorí dokážeme vnímať a vyjadrovať krásu Božieho diela, „nebesia objasňujú Božiu slávu a obloha ohlasuje jeho dielo“ (Ž 18/19, 1).
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.
Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/85322/zjavene-tajomstvo