Obrázok k článku

Zvestovanie presvätej Bohorodičke

Milí bratia a sestry,

keby sme tento príbeh počúvali ako správu o tom, ako sa naozaj stal, asi by sme s ním mali problém. Zvestovanie Ježiša Krista vzbudzuje mnohé otázky. V dnešnom evanjeliu vystupuje anjel a počúvame o tom, že Mária počne bez spoluúčasti snúbenca. Ak sa chceme dostať k jadru príbehu, musíme sa vzdať špekulácií, či a ako to mohlo alebo nemohlo byť možné. Zvesť tohto príbehu ostane zahalená tajomstvami a nedá sa preskúmať ľudským myslením. Dá sa len vďačne prijať, že Boh sa narodil ako človek a znášal náš ľudský údel až po smrť na kríži.

Druhá vec, ktorá je zvláštna na dnešnom príbehu je, že Boh si vybral Máriu. Mária nie je ani kráľovskou dcérou, ani dieťaťom bohatých a vplyvných rodičov. Je to obyčajné mladé dievča. A muž, s ktorým sa zasnúbila, tiež nebol reprezentačný typ. Nepochádzal z vysokej sociálnej vrstvy. Bol obyčajným tesárom. Do významnej úlohy si Boh vyhľadáva jednoduché dievča. Nebolo to prvýkrát. V Mojžišovi si Boh tiež nevyvolil žiadneho experta. Pre vedúcu funkciu nemal predpoklady – a bol natoľko sebakritický, že to hneď pri poverení aj dáva najavo: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“(Por. Ex 3, 11) „…Ja nie som výrečný muž… mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk“ (Por. Ex 4, 10). Podobne si neskôr Boh volí za kráľa svojho ľudu Dávida, najmenšieho, najmladšieho z 8 synov. Prvými pri jasliach v Betleheme boli pastieri, ktorým nepatrili ani len ovce, ktoré strážili. Učeníci, ktorých Ježiš oslovil, aby s Ním putovali, boli rybári a malí remeselníci. Jediný colník Matúš mohol byť majetnejší, no jeho povolanie ho zas robilo outsiderom v každej slušnej spoločnosti. Poriadny, slušný žid mu ani nepodal ruku.

Z anjelovej zvesti mladej Márii, že bude matkou Spasiteľa za zvláštnych okolností, znie odkaz aj pre nás: Nám všetkým dáva na známosť, že tak ako si Boh vyhľadal Máriu, aby jej dal veľkú úlohu, tak si do svojej služby volí aj teba, aby si mu slúžil, aby si bol jeho predĺženou rukou.

Nik nie je pre Boha príliš slabý, malý, neschopný. Nikoho neprehliadne ani neprepočuje. Je to skôr opačne. Práve s nami, často slabými ľuďmi, chce mať vzťah. Chce s nami a cez nás meniť tento svet. To veľké a dôležité vo svete obyčajne nespôsobia mocní a bohatí. Sú to tí, ktorí neľutujú svoj – ľudský vklad a investujú, obetujú čosi zo seba pre iných. Sú to tí, ktorí vedia a chcú pohľady silnejších upriamiť na ľudí zanedbaných, prehliadaných, podceňovaných, ktorí o svoje práva nedokážu zápasiť sami. Mnohí títo ľudia sú kresťania. No stáva sa, že sa viac aktivujú tí, ktorí o Bohu veľa nehovoria, ale radšej konajú. Z ich služby, nasadenia, horlivosti a prajnosti by sme si nezriedka mohli vziať príklad.

Bratia a sestry, pre každého z nás má Boh úlohy. Pre Neho neexistuje nik, koho by nemohol potrebovať. Anjel povedal: „Bohu nič nie je nemožné“. Upozorňuje nás na to, aby sme pripustili, že nejestvuje len to, čo sa nám javí reálne, efektívne, pravdepodobné. Pán Boh má niekedy veľmi zvláštne spôsoby, ktorými nás presviedča, aby sme od Jeho poverení nezutekali. Často nás do služby volá ticho, nenápadne.

Mária sa Božiemu povereniu neuhla. Nevyhovorila sa, ale odpovedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Dnes sa Máriino prijatie javí ako úplne samozrejmé – no je to len preto, že poznáme ďalší priebeh jej životného príbehu. Keď k nej prišiel anjel, bolo však ešte všetko úplne inak, vtedy to bola jednoduchá dievčina. Netušila, ako sa jej život zmení, čo všetko sa od jej súhlasu vyvinie a čo ju to bude stáť. Keby chcela, bola by našla veľa dôvodov, prečo tento Boží nápad odmietnuť. Ale ona to neurobila. Napriek mnohým neznámym povedala ÁNO a ostala si za ním stáť.

Známe príslovie hovorí, že „komu dal Pán Boh službu, tomu dal i rozum.“ Boli by sme radi, keby to platilo. Isté však je, že spolu s poverením dáva aj schopnosti, dary, príležitosti. Je však v mnohom na nás, čo od Neho prijmeme. To jediné, čo je pre každý nový začiatok dôležité, je viera. Viera, že môj Boh je a bude so mnou. Viera, že nie ja, ale On vie ako konať, kedy byť aktívny a kedy vyčkať. Nie ja, ale On pozná stratégie, aby sa napriek všetkým možným príkoriam nestala moja služba neznesiteľným bremenom, ale prinášala radosť. Niekedy vykúpenú bolesťou a utrpením. Aj v ťažkostiach nám však znie: Neboj sa toho, čo máš trpieť. Neboj sa, lebo si našiel – našla milosť u Boha. Táto milosť platí. Pre každý nový začiatok.

Zdieľať na Facebooku