V archívoch Osvienčimského Múzea, v aktoch Brigadenführera SS Carla Caluberga, nachádza sa zaujímavý dokument týkajúci sa Generálneho plánu Východného Reichsführera SS Heinricha Himmlera z roku 1942. On hovorí o tom, že najlepším spôsobom na zotročenie i zničenie dobytého poľského i ruského obyvateľstva bude vedenie politiky namierenej proti tradičnému modelu rodiny, ktorá bude schvaľovať potraty, antikoncepciu i sterilizáciu. Samozrejme, že činnosti tohto typu sa mali týkať „slovanských podľudí“, a na nemeckých územiach boli prísne zakázané. Rodí sa otázka: ako je to možné, že tie isté heslá a postuláty, ktoré vedením SS boli považované za nástroj zničenia nepriateľa: zanechanie tradičného modelu rodiny, rozšírenie antikoncepcie a legalizácia abortov, stali sa v slobodných, nikým neokupovaných krajinách znakom „práv človeka“, „pokroku“, „dobrodenia ľudstva“?

Zvestovanie svetu skrze osobu Márie pravdy o Novom Živote, ktorý sa začína spolu s Vtelením Božieho Syna, to je dobrá príležitosť, aby sme uvažovali na tému hodnoty každého života. Hodnosť Márie ako vyvolenej na Božiu Matku je prameňom všetkých jej privilégií. Odvtedy materstvo i detinstvo vstupujú do sféry sacrum, stávajú sa svätosťou. Tak to chápala Cirkev, ktorá od V. storočia slávi sviatok Zvestovanie presvätej Vládkyni (na Západe od VII. storočia). Byť Matkou a byť Dieťaťom nie je „náhodou“, „príhodou“, „chytenie“ či „biologická skutočnosť“ – ale je to sväté a Božie…

Kardinál Viedne Schönborn počas duchovnej obnovy zhromaždenej na Hore Blahoslavenstiev v Galilei v roku 2008 povedal európskym biskupom: „Aká je vina Európy? Európa zomiera, lebo povedala »nie« životu. (…) Dnes v Nemecku 100 rodičov má 64 detí a 44 vnúčat; to znamená, že počas jedného pokolenia nemecká populácia – nerátajúc imigráciu – sa zmenšuje o polovicu. Povedali sme »nie« voči Humanae vitae. (…) Nemali sme odvahu povedať jasné »áno« pre Humanae vitae. (…) Nestrácam nádej, že táto silná kríza, ktorá nás tak bolestne zasahuje, privedie ľudí k nájdeniu kráľovskej cesty života“.

Dnes štatistická Európanka sa stáva prvý raz tehotná vo veku 28 rokov. V tomto veku priemerná obyvateľka arabských krajín je už matkou niekoľkých detí. Podľa hlásenia Sekcie pre zaľudnenie OSN počet obyvateľstva Európy upadne v roku 2050 na 556 miliónov (v roku 2000 ich bolo 728 miliónov). Taký veľký úpadok počtu obyvateľstva bol posledný raz počas epidémie moru v XIV. storočí. Avšak podľa mienky demografov predvídaná kríza bude väčšia od tamtej, lebo nákaza usmrcovala tak starých, ako i mladých, a súčasný úpadok plodnosti sa týka iba mladých. Do roku 2050 počet osôb starších (vyše 65 rokov) vzrastie zo 107 na 172 miliónov, čiže demografická priepasť sa bude prehlbovať, lebo z pokolenia na pokolenie klesá počet osôb vo veku rozmnožovania. Už dnes jedinou záchranou pre mnohé krajiny je privádzanie pracovníkov zo zahraničia. Nemeckí ekonómovia vypočítavajú, že ekonomika tejto krajiny, aby fungovala, potrebuje ročne 300 tisíc nových imigrantov. Niektorí to spájajú s počtom 270 tisíc potratov vykonaných ročne v Nemecku (podľa údajov organizácie Lebenszentrum v Mníchove).

Podobná dráma sa týka iných krajín. Muži z Ruska žijú priemerne 59 rokov – to je najnižší ukazovateľ na celej severnej pologuli (v Západnej Európe je vyšší o viac ako 20 rokov). Súčasne ukazovateľ požívania alkoholu je tam najvyšší na svete (v roku 2008 to bolo 17 litrov čistého liehu na osobu počas roka – podľa WHO to dvojnásobne prevyšuje úroveň „ohrozujúcu genetické zdravie národa“). Počas vlády Putina obyvateľstvo Ruska sa zmenšilo o 5 miliónov; súčasné tempo vymierania Ruska je okolo 500 tisíc osôb ročne. Z demografických výskumov vyplýva, že počas niekoľkých rokov dosiahne milión. Každý štvrtý potrat vo svete pripadá na Rusko: oficiálny počet potratov počas roku je 6-7 miliónov. Je prerušovaných 70% všetkých tehotenstiev, z čoho 60% potratov sa týka dievčat vo veku od 16 do 19 rokov (20% – neplnoleté).

Problém potratov sa týka nielen nenarodených, ale všetkých ľudí, lebo je útokom na život našich spolubratov. Anglický poeta John Donne povedal: „Smrť každého človeka ma umenšuje, totiž som spojený s ľudstvom. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvoní zvon: zvoní tebe“.

Ruský spisovateľ Alexej Tolstoj, keď opisoval stav ducha predrevolučného Ruska, tvrdil: „V tom čase láska, dobrota a zdravé prispôsobenie sa k vtedajšej situácii boli chápané ako zlé a zaostalé… Dievčatá ukrývali svoju nevinnosť, muži svoju vernosť. Ničenie bolo vychvaľované ako dobrá chuť, zasa nervové slabosti boli považované za znak delikátneho ducha. To urobili noví spisovatelia, ktorí sa objavili náhle, jednoducho z ničoho. Ľudia hľadali nové návyky i nové odchýlky, aby vyvolali dojem, že sú nemorálni“.

V časoch, keď „je hanbou byť dobrým“, pripomínanie vzoru vernosti Bohu je nevyhnutné a budujúce. Je ako stretnutie s anjelom, ktorý hlása Božiu Pravdu, zvestuje Nový Život. Každý, kto zvestuje ľuďom radostnú pravdu o tom: rodič, učiteľ, svedok viery, pripomínajúci dobro, obranca života – ide po stopách anjela z Nazaretu. Svätý Ján Pavol II. si zvláštnym spôsobom obľúbil sv. Ľudovíta Máriu Grignona de Montforta, rehoľníka žijúceho v XVIII. storočí vo Francúzsku, autora Traktátu o opravdivej zbožnosti k Najsvätejšej Panne Márii (duchovný sprievodca pápeža). Podľa jeho mienky, ovocím dôvery k Márii je vytrvanie v čnosti, vnútorná sloboda, nová hodnota života, život na Božiu slávu, nasledovanie samého Boha.