V roku 1925 na uliciach Dublina zomrel Matej Talbot. Bol notorickým alkoholikom. Málokedy prichádzal domov triezvy. Stávalo sa, že ak chcel mať vodku, predal dokonca topánky a vrátil sa domov bosý. Zúfalá matka nevedela ako mu pomôcť, ale neprestávala sa modliť za svojho syna.
Konečne prišiel zodpovedný čas milosti pre Talbota. Zmenil sa na nepoznanie. Prestal piť, rozišiel sa s kamarátmi, poradil si so všetkými slabosťami. Po tomto obrátení mu však nestačil priemerný, nijaký život. Každý deň vykonáva rôzne práce v kostole. Okrem toho sa zúčastňoval denne na Svätej Omši a prijímal Najsvätejšiu Sviatosť. Chcel robiť pokánie za dovtedajší premárnený život, začal spávať na holých doskách, ostnatým drôtom opasoval svoje telo. Až do smrti vytrval verne pri svojich predsavzatiach. Po smrti našli vo vrecku jeho robotníckej blúzy knižočku s pobožnosťami, a v nej kartičku, ktorá prezradila tajomstvo jeho obrátenia a svätosti. Boli na nej napísané Kristove slová, ktoré povedal sv. Gertrúde: „Vo svete je plno zla a hriechov. Sužujú ma ľudské zlosti. Daj mi spočinúť vo svojom srdci“. Tieto slová si Talbot vzal za svoje. Vo svojom srdci pripravil pre Ježiša dôstojný príbytok – úprimným obrátením, pokáním a svätým životom.
Zdá sa istým paradoxom pri príležitosti Usnutia spomínať hriešnosť človeka. To je však iba zdanie, lebo povýšenie Panny Márie do slávy neba je výzvou pre všetkých, aby pozerali vysoko nad seba, aby sa zahľadeli na nebo, kam majú smerovať a kde sa nachádza domov ich večného prebývania. Niet takej nízkosti na zemi, z ktorej by nebola šanca na nebo.
Mária nám ukazuje cestu a pripomína, že táto cesta je pre každého otvorená a môže po nej prejsť. Uvažovanie o Márii nás núti k zamysleniu, či hodnoty, o ktoré sa usilujeme, sú skutočne kresťanskými hodnotami.
Mária nám ukazuje cestu k večnému šťastiu. Vďaka Nej vieme, že po tejto ceste môže ísť každý človek dobrej vôle, lebo Ona už po nej prešla. Touto cestou prešlo mnoho nasledovníkov Márie. Sú medzi nimi predstavitelia všetkých rás, stavov i povolaní. Boli medzi nimi rehoľné sestry, ktoré viedli kontemplatívny život, napr. sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, boli tam aj politici, napr. Tomáš Mórus, vládcovia, napr. sv. Ľudovít, kráľ Francúzska.
Ona sa stará o naše usnutie – nanebovzatie, usiluje sa o naše vyslobodenie z hriechu. Skláňa sa k nám hriešnym, aby nám pomohla povstať z pádu. Bez nej by sme nemohli povstať z hriechu a zachrániť svoju dušu.
Nemôžeme byť hluchí na výzvu Najsvätejšej Matky, lebo dobré deti plnia prosby svojej matky.
Mária, naša Matka, je v nebi. Tam očakáva aj nás. S nepokojom sleduje naše kroky, zvlášť vtedy, keď schádzame z cesty vedúcej do neba. Mária má iba jednu túžbu. Ona nechce nikoho stratiť. Ona túži byť s nami po celú večnosť. Nedivme sa teda, že ona sa neustále stará o naše nanebovzatie.