V istom malom mestečku v blízkosti Ríma v Taliansku, je oddávna pestovaný pekný zvyk na Slávnosť Zosnutia Bohorodičky. V talianskom jazyku sa nazýva „L´Incinata“, to znamená „klaňajúca sa procesia“. Obyvatelia mestečka nesú v procesii sochu Panny Márie a idú po hlavnej ulici mesta. Táto procesia symbolizuje, že Mária je na svojej ceste do neba. V tom istom čase ide opačným smerom druhá procesia. Účastníci tejto procesie nesú sochu Krista, ktorý ide na stretnutie so svojou Matkou. Na špeciálne pripravenom mieste, ktoré je ozdobené kvetmi a zelenými vetvičkami, sa tieto dve procesie stretávajú. Sochy Krista a Mária sa navzájom pred sebou trikrát klaňajú. Má to znamenať, že Ježiš s radosťou víta svoju matku pri bráne neba. Na tomto mieste sa tie dve procesie spájajú v jednu a sochy Krista i Márie nesú jednu vedľa druhej do farského kostola. Má to symbolizovať, že náš Spasiteľ vedie svoju Matku na jej trón v nebi.
Táto neobyčajne jednoduchá ceremónia viditeľným spôsobom vyjadruje radostnú a hlbokú pravdu, ktorú dnes slávime; menovite fakt, že po skončení svojho pozemského života bola Mária vzatá s dušou i s telom do nebeskej slávy.
Od začiatku jestvovania Cirkvi bola medzi kresťanmi živá viera o slávnom Usnuti Bohorodičky. Tradícia odovzdávaná v Cirkvi z pokolenia na pokolenie, siahajúca do apoštolských čias hlása, že „Mária zomrela uprostred Apoštolov a bola uložená do hrobu. Keď neskôr otvorili jej hrob, ukázalo sa, že je prázdny. Preto Apoštoli urobili záver, že jej telo bolo vzaté do neba“.
To, v čo verili kresťania, potvrdil slávnostne pápež Pius XII, keď v roku 1950 vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie.
Kristus nechcel, aby nepoškvrnené telo Jeho Matky podľahlo skaze po smrti tak, ako sa to deje s každým ľudským telom. Preto vzal svoju Matku s dušou i telom do neba.
Zosnutie Bohorodičky aj pre nás je mimoriadne dôležitou a radostnou udalosťou. Vo chvíli jej zosnutia sme získali v nebi mocnú pomocníčku a orodovníčku, ktorá je vždy pripravená orodovať za nás pred trónom Boha.
Zosnutie Márie je aj pre nás zárukou, že aj my kedysi dosiahneme nebo. Tým viac, že tam na nás čaká naša milujúca Matka Mária. Preto tiež v deň jej Zosnutia môžeme s nádejou zabehnúť myšlienkami do toho dňa, keď my sami prekročíme brány neba a privíta nás Kristus, Mária, anjeli, svätí a naši milovaní blízki, ktorí nás predišli na ceste do neba.
Dnes, keď sa radujeme z oslavy a povýšenia Márie, súčasne si vykonajme pobožnosť k nej. Často sa modlime moleben, ruženec a prosme ju, aby sa o nás starala a podporovala nás „teraz i v hodine smrti našej“. Pod jej ochranu zverme naše rodiny, našu farnosť, seba samých. Ona na nás dnes pozerá s láskou a teší sa, že sme sa tu v chráme zhromaždili, aby sme sa radovali z jej slávneho Zosnutia. Odovzdajme sa jej materskému srdcu, ktoré je preplnené láskou.